jana mARTish

Mix pocitov

Posted in . . analog, .light, .my identity, .nostalgia, .people by .nevara on 17/09/2014

morning_light

morning_mirror

Ako veľmi dokážu zasiahnuť spojenia, ktoré sa ma nijak netýkajú. Tie spojenia sú vzdialenejšie ako more, vzdialenejšie ako ostrovy v ňom, ako skaly na pobreží, sú ako čajky lietajúce nad vlniacou sa hladinou a vyprázdnenou plážou v teplý prímorský podvečer. No aj tak sa ma neustále dotýkajú. A táto oceánska atmosféra sa vo mne mieša s inými asociáciami, myslím na to, ako plynie čas, a že spolu s ním plynú aj ľudia, že sa menia, že sa približujú a vzďaľujú a niektorí sa vzdialili až tak, že sa už nikdy nevrátia. No oni sú tu aj naďalej, sú vo mne uložení a stále dokola sa ku mne vracajú, je to zacyklený kruh, v ktorom je mi občas smutno.

A potom si poviem, že žijem rýchlo, že som zabudla na drobné detaily, ktoré tvoria svet, že som zabudla na ranné slnko a jeho dotyky na nahej pokožke, že som zabudla, ako vône vo mne prebúdzajú pocity a spomienky, ako cukrová vôňa, ktorú som cítila dnes ráno, sprevádzala niekoľko túlavých príbehov. Z toho vzduchu cítim všetko to, čo som cítila niekedy. Všetko sa vo mne mieša a ja kvôli tomu v jeden z týchto septembrových večerov nadávam v telefonáte do debilov.

Mala by som spomaliť. I na to som dnes, klopkajúc po dlaždiciach na chodníku, myslela. “Spomaľ, dievča, spomaľ.”

Pásikové pobrežie

Posted in . . analog, .life, .people, .seasons, .voyage by .nevara on 11/09/2014

wind_in_the_hairstripes_windwind_skirtin_the_city

V autobuse sa nadmerne kúrilo, zatiaľ čo za oknami padali dažďové kvapky a v mlákach vytvorených na chodníkoch a cestách vytvárali kruhy rôznych veľkostí. Je september, začiatok jesene. A práve v takýchto chvíľach myslím na ostrovné okamihy, prechádzky pri pobreží, silný vietor, ktorý ani trochu nechladil, len nám ľahkými sukňami krásne vial. Viali nám sukne, lietali nám vlasy.

Vialo v nás leto.

Tagged with:

Biele ľalie, ružové víno

Posted in . . analog, .daily, .flowery, .life by .nevara on 01/09/2014

biele_lalie_ruzove_vino lalie_rose lalie_ruzove_vino

Bolo to pár dní pred štátnicami, keď som sa chcela aspoň na chvíľu striasť samoty v prázdnom byte, zatvorila som okná, zamkla dvere, prehodila plátenú tašku cez plece a vydala sa na ikeovú terapiu. Lebo to mi celý čas znelo v hlave, že Ikea je liekom na všetko. A potom som sa vrátila, z tašky som vybalila vázu a vložila do nej biele ľalie. Prešlo niekoľko dní a ľalie sa otvorili, M. sa vrátil, denného svetla bolo stále menej a menej, tak sme z chladničky vybrali studené ružové víno, pustili hudbu z gramofónu a cítili sa sviatočne. Také malé oslavy každodenných okamihov.

Korzické príbehy (2): Prechádzky po búrke

Posted in . . analog, .life, .light, .people, .seasons, .voyage by .nevara on 17/08/2014

polna_cestastara_branakorzicke_plazekorzicke_plaze_morerybari_na_plaziauto_zaparkovane_pri_plazirybarinohy_jazeronaha_zena

Keď slnko poobede zájde za búrkové mraky, začne pršať, slnko sa medzi mrakmi občas zjaví a kvapky sa v ňom ligocú, keď pršať a hrmieť prestane a my sa ideme prejsť, na pláži sa vyzujeme a pod nohami cítime mokrý, studený piesok, ľahké penové šľapky si nesieme v rukách, dvaja rybári na pláži fajčia, pozorujú, kam smerujú naše kroky, a najkrajšie na tom je, že v tej chvíli si s tou najväčšou istotou môžeme povedať, že nesmerujú nikam, že ideme len tak, k domu a jazeru, o ktorých sme nevedeli, môžeme si povedať, že sa nikam netreba ponáhľať, že sa kedykoľvek môžeme zastaviť, otočiť, pokračovať, vrátiť sa späť, ísť za slnkom, ktoré sa na oblohe zjaví chvíľu pred tým, než zájde za korzické skalnaté hory v diaľke.

Tagged with:

Zamyslená

Posted in . . analog, .life, .light, .my identity, .nostalgia, .people, .voyage by .nevara on 10/08/2014

svetlo_slnko_zapad

Len som si potrebovala na chvíľu sadnúť, prestať premýšľať a napísať, že niekedy sa bojím svojich myšlienok, bojím sa ich vysloviť alebo inak vyjadriť, pretože by mohli ublížiť, pretože to nie sú myšlienky môjho súčasného ja, ale toho druhého, toho, ktoré ma navštevuje v osobnej samote.

Inak drieme. Sú to zvláštne úkazy bytia.

A potom sú tu aj iné myšlienky, keď myslím na M., predstavujem si, že je tu, že počujem jeho tiché bosé kroky na drevenej podlahe, smerujú ku mne, počujem, ako si vyzlieka tričko, cítim jeho bozky na krku, otočím sa k nemu a do tváre mi cez jeho kučeravé vlasy preniká slnko, zlaté slnko podvečerných chvíľ. Spolu plánujeme víkend v stane, predĺžený víkend v Budapešti, vymýšľame rôzne iné veľké aj malé plány, veľké a malé príbehy, po ktorých nám zostanú mihajúce obrazy v hlavách a analógové obrazy na filme.

Myslíme na oslavy, drinky v obľúbenom bare, noci v prázdnom dome a neskôr v našom byte, jazero s dreveným mólom, les, cesty, radosti, úsmevy, svetlo, čo bude. Myslíme na to, čo si nevieme predstaviť. Len to príde.

 

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 102 other followers