jana mARTish

Pre ten pocit

Posted in . . digital, .flowery, .life, .natural, .people, .voyage by .nevara on 25/01/2012

Blato sa lepí na bodkované gumáky, blato na lesnom chodníku k viniciam, kde je takmer prázdno, len starý muž so psom, vraví mi, že sa nemusím báť, že môžem pokojne ísť ďalej, či stáť a opierajúc sa o zábradlie sledovať čistý západ slnka z cudzej drevenej chaty, kde na šnúre visia zmoknuté pánske ponožky, kde je pokojne a úplne ticho, len na chvíľu zo spiaceho viniča počuť strihajúce nožnice.

Vzdialim sa. K ihličnatým stromom a šípkovým krovinám. Slnko ma tu nechalo mlčať celkom samú, na to myslím, na mlčanie vo dvoch, na vnútorný pokoj, na naplnenie predstáv, na hudobno-vizuálne projekty a iné tvorivé nápady, iné myšlienky a iné obrazy minulosti.

Ísť ďalej, nepremyslene, pískať si piesne a byť tu len pre ten pocit, ktorý ma dostatočne napĺňa.

Imaginácie svetla

Posted in . . digital, .life, .nostalgia, .people by .nevara on 23/01/2012

Občas nepremyslene skáčem po krehkých lupeňoch imaginárnych svetov, kde súvislosti sú rozčlenené, delia sa na malé časti ako slnko prechádzajúce cez žalúzie a vzorované závesy, to slnko svieti, symbolizuje vnútornú radosť, svet je žltý, dozlata, na prvý pohľad pôsobí tak živo a nádejne a úplne opojne, to svetlo vonia a rozpína sa a iniciuje rast euforických buniek,

ale to sú len slabé, zriedené imaginácie,

kvety sa pod mojimi krokmi rozpadajú, lupene vädnú a schnú ako tá biela orchidea v mojej fyzickej blízkosti, duša aj telo neviditeľne  mokvajú, v hlave tma, slnko už zhasli, zakázali a odstránili, slovami som vybuchla a spôsobila si krátku, historickú moralizáciu z tretej strany.

Neúspešnú, aj tak.

To svetlo by sa mohlo premeniť v niečo reálne.

.

Premeny

Posted in . . digital, .365, .flowery, .natural, .seasons by .nevara on 15/01/2012


12.1.2012

15.1.2012

Správy spod lesa

Posted in . . analog, .flowery, .life, .natural, .people, .seasons by .nevara on 08/01/2012

Ako obvykle, keď sa učím, pijem pri tom čaj Irish Cream, a aj napriek vysokej snahe sústredenia ma rozptyľujú vetrom spôsobené zvuky lesa, keď počujem, ako sa borovicové ihličie o seba trie, chcem vstúpiť medzi stromy a chvíľu len tak, nečinne, ticho a pokojne stáť, dýchať les, zabárať nohy do blata, predstavovať si tu sneh a vtáčie stopy v ňom, mohol to byť práve bažant, ktorého občas počujem, a mohlo by snežiť viac a viac, že stopy by rýchlo zmizli a všetko by zostalo čisté a nedotknuté, ako v mojich predstavách.

Viedenská klasika

Posted in . . analog, .cities, .life, .seasons, .voyage by .nevara on 04/01/2012






Cestovať vlakom s ostrým slnkom v očiach, vystúpiť na viedenskej železničnej stanici a kopírovať línie vedľajších uličiek, kde svietia svetielka, na zemi horia kahance vo svietnikoch. Sedieť v parku pred radnicou oproti pôvabnému detskému kolotoču, piť punč s jahodami, vstúpiť do kostolov a hneď z nich aj vystúpiť, prechádzať po hlavnej ulici cez voňavé ihličnaté stromy,

po zotmení prísť k milým spittelbergským trhom, v podchode nájsť miesto obrastené popínavými kríkmi, P. povie, že si tu vie predstaviť svoju svadbu a na pamiatku si tu urobíme niekoľko tmavých záberov. Posledné pohľady na svetlá na stromoch a vo výkladoch, na žiariace hviezdy v jazere a na vianočné gule, v ktorých sa mihajú naše odrazy.

Všetko to, čo nám stačí vianočnému ladeniu.

Obrazy viedenského dňa. Taká klasika.

Oštítkované s:
Follow

Get every new post delivered to your Inbox.