Gardenia

Kvety, kvety, kvety všade, jarné obrazy a kroky po zakvitnutých betónových priestoroch – takto každoročne, nákupy do záhrady. Cestou späť si nesieme v kufri niekoľko kvetináčov zabalených v šušťavých igelitových vreckách a umelú farebnú vrtuľu vhodnú na jemné pofukovanie vetríka počas teplých podvečerov a večerov, s pomalým zotmievaním a hviezdami nad dedinou. Dostatočne gýčové predstavy.

Kvapky ako mince

Pršalo, pred slnkom sa prehla dúha, chlapi na stavbe pracovali v pršiplášťoch, pískali si, dotvárali melódie. Dážď im neprekážal a dúha ani trochu nenadchla. Boli traja, traja muži v tričkách poškvrnených maltou.

Tak ako minule, aj dnes som cítila napätie ako pred divadelnou hrou, dnes som počas tohto pocitu čítala dramatické dielo od Š. Králika, aj tam za oknami o chodníky bubnoval stále silnejší a silnejší dážď. S hrubou knižkou v rukách som prešla štyrmi ulicami našej dediny, pri tej najkrajšej záhrade okolia som spomalila a ticho závidela žlto-červenú tulipánovú krajinu.

Najradšej by som kradla

a potom tvorila zátišia

a fotila

a ovoniavala

a rozmaznávala sa pohľadmi na tulipány v kytici.

Dažďová streda

Ráno do školy kráčam pod rozhojdaným dáždnikom, tieto dni sú také všetky, len nečinne sedíme a hľadíme do okien, za ktorými je dážď a mláky a blato v tráve. U nás v dedine sú to mláky veľké ako jazerá, niekedy si to nazývam rieka Nitra dva.

Dnes to bolo ako divadelná hra. Cítila som vo vzduchu napätie, ako napätie pred večerným predstavením v sále, kde sedia dámy v saténových blúzkach a chlapi s kravatami, zdvihnú sa opony a na zem začnú dopadať prvé prejavy dažďa, dej sa stupňuje, prší, prší, sedím v autobuse – to je moje hľadisko, svetelná križovatka je moja scéna.

Táto hra vrcholí padajúcim ľadom na konci jazdy a vodou po členky.

Už je ticho, teraz sa mi tie kvapky vonku páčia, kvapky na tulipánoch, na orgovánových pukoch a kvapky v mojich dlaniach. Pokojné kvapky.

La femme

Bolela ma hlava, ľahla som si a v kvietkovaných perinách len tak zotrvávala so zatvorenými očami, s rôznymi obrazmi v mysli, čo sa odohralo a čo sa možno raz odohrá, keď tu budem ja a niekto iný, keď ten niekto iný bude mať konkrétnu tvár a konkrétne vlastnosti. A potom som zaspala a už nemyslela na nič. Klasická žena, romantická, no nie tak ako literatúra v období romantizmu. Tak žensky.

Anonymita

A

Akosi rýchlo sa zamračilo, cez okno svojej izby pozorujem lietajúce lupene mandlí aj iných ovocných stromov. Je sobota, v dome vonia pečené mäso a varená kapusta, neustále hučia stroje zo stavby, stratili sme tým svoje súkromie, naše večné ticho pod lesom. Najradšej by som sa tomu hluku otočila chrbtom a zostala v utajení, tvárou k tíšine polí,

prechádzať sa chodníkmi so skrytou identitou, celkom anonymne.

P.S.: Predstavujem svoju obrázkovú abecedu, moju malú milú zábavu.