Fouras

Plavím sa v spomienkach, moja loď zakotvila v septembri 2009 na pobreží Atlantického oceánu. Piesok medzi prstami na nohách, vzdialené prílivy a odlivy, prístav, francúzsky čokoládový croissant pri pobreží, na pláži, bolo ráno a majitelia venčili svojich psov.
Toto leto pocestujeme na juh Talianska, vraj historické mestečko, budova hradu, pôvabné uličky, voňavé cédre.
Noci

Noc, keď zo sklenenej misky vyjedám červené jahody a zámerne sa vyhýbam všetkým povinnostiam, hľadám krásy a útechy, počúvam piesne a čítam históriu veselých viet. Smejem sa cez slzy.
Vlasy mokré a broskyňovo voňajúce.
Počúvam dážď a jeho niekoľkodňové variácie, strieda intenzitu a silu, rieky stúpajú a klesajú a silno prúdia, vyjadrila som sa tak aj o mne, že som ako rieka, ktorou prúdia myšlienky.
Teším sa na nočné sedenia pod oblohou.
11. august, deň, keď sa všetci budú pozerať na hviezdy. Chcelo by to deku v tráve a mlčanlivé rozhovory.















2 comments