Cyklámen

C

Celé dni a noci nás obklopuje teplo, srdcia búšia, tlčú pri každom schode, po ktorom v tomto meste treba prejsť na to, aby sme našli mokré prádlo zavesené v uličke, aby sme sa skryli do chládku kamenných normanských domčekov, aby sme stretli čierno-biele mačiatko, aby nám do očí udrela cyklámenová farba lupeňov na chodníku. Pri studni si pokropíme telo chladnými kvapkami vody. Stále je čo objavovať, historická časť Scaley sa pod vplyvom svetla mení, cez deň hľadíme na muškáty a hortenzie v oknách, kaktusy, hľadíme do ticha, do horúcej siesty, a  v noci lampy menia béžové farby múrov dozlata, ľudia sa množia, odhaľujú, vytŕčajú hlavy spoza dverí, rozvoniava pizza a rajčinové omáčky na cestoviny, počujeme chrapľavé hlasy talianskych žien.

V uličkách sa nedá zablúdiť, ale dá sa bádať, zvoliť inú trasu, nájsť iný dom s balkónom a cez otvorené dvere zbadať kresťanské obydlia, kríže a obrázky svätých na stene, niekde na vyšívanom obruse vidieť ruženec. Nájsť kostolík, nájsť súkromné balkóny s výhľadom na Tyrhenské more a pobrežné skaly.

Nájsť lupene, nájsť rôzne voňavé kvety, nezrelé figy, palmy, kaktusy a sukulenty.

10.7.10

Toto je to leto. Keď s rodinou sedíme v altánku a priamo do očí nám svieti slnko, grilujeme, jeme šaláty zo záhrady, občas príde mačka a zje kožu z kuracieho stehna, ľahne do trávy, nechá sa pohladkať niekoľkými rukami, rozprávame sa a naše rozhovory sú sprevádzané úsmevmi a smiechom a potom obdivom nad zvláštnosťou jednej z vyvolaných fotiek, ktorá bola odfotená Prakticou približne z roku 1970. O tomto roku si píšem všade, aby som naň nezabudla, lebo týmto prístrojom si fotím tých, na ktorých nechcem zabudnúť a chvíle, ktoré si chcem pamätať. Ako leto, ako Taliansko, na ktoré sa už netrpezlivo pripravujeme, ešte si musím kúpiť šľapky flip-flop, sprchový gél Dove, plavky a slnečné okuliare.

Takže nezabudnúť.

Som námorník

Povedali jej, že na vstup na palubu potrebuje povolenie.

Ale ona je námorník. S pravými námorníckymi náušnicami.

Handmade.

Oslavy

Cez letá oslavujeme a sedíme so šampanským v záhrade, poháre sa lesknú a okolo nás lietajú hmyzy, proti ktorým sa chránime repelentmi, v lete sú jahody, farebné kvety, sviečky vo svietnikoch, bosé nohy v tráve, sukne a tričká na ramienka, podľa ktorých sa nechceme opáliť, púšťame vodu z hadice na kvety v záhonoch a kvetináčoch. V tráve je deka s detskými knižkami Ľudmily Podjavorinskej a niekde sa váľajú mačky. Deti nás na oslavách ovládajú svojou hravosťou.

Dlhé rána v posteli

Dnes ráno som sa prebudila celkom nedobrovoľne, nejaké zvuky, kroky po dreve, z kúpeľne sa ozýva pád špirály do umývadla, chvíľu len tak ležím v perinách a jediným pohybom môjho tela bolo dvíhanie a klesanie hrude pri dýchaní, neskôr žmurkanie. Uvedomujem si svoju vonkajšiu nečinnosť, viem, že som zostala ako tichá voda, utlmená, skrytá niekde vnútri pod svojou kožou, ktorá sa zmenila na vysoko odolnú zábranu, je to múr, ktorý mi nedovolí uniknúť. Zostala som umlčaná a svoje vyprodukované ticho si nedokážem odtrhnúť. Vzývam svoju kreativitu, no tak poď, tak príď.

Vítam ťa. Začínam námorníckymi náušnicami.