Jeseň v rukách

Čas mi dovolil vstať z postele o hodinu neskôr, vojsť do slnečnej kuchyne a zaliať si kávu vriacou vodou a mliekom, bodkovaná šálka, takmer Granko štýl, horkasto voňavá para pred lúčmi, je to taký idylický obraz nedele, gýčový ako z bežných ľudských predstáv o posvätnom dni v týždni. Za oknami fúka vietor, ktorý zhadzuje jesenné suché listy a šišky zo stromov, áno, toto je jeseň, slnko, zlaté a bronzové odrazy stromov, mnoho miešajúcich sa farieb, zmena času, ozdobné oranžové tekvice v predzáhradkách domov, svietiace cintoríny po zotmení, tancujúce plamene sviečok a kahancov, 11°C, gaštanové jazýčky, ale aj sychravé modré podvečery, dažde, gumáky v mlákach, rozmarné pocity a trochu smútku v našich nestálych dušiach.

Majte dni plné vôní a inšpirácií jesene.

Beladický večer

S hudbou a ružovým vínom sa prechádzame záhradami, umením, ľuďmi. Svietiace lampióny šťastia, africké bubny pri jazere, dievča, čo spadlo do fontány, na všetko tak rada spomínam, na tento večer, niekedy začiatkom kalendárneho leta.

Kúpeľňové stories

Jeseň minulého roka, Praktica, modrá Promode košieľka, vintage šatka.

Leto na juhu

Zabalená v deke sa prechádzam letnými spomienkami na talianske vody, ulice, figy a olivy, na tento malebný kostolík, ktorý mi ešte stále pripomína juhoamerické telenovely. Som uzimená po podvečernej prechádzke, ako dobre bolo v lete, vo vzdušných béžových šatách na hnedom tele, v ľahkých sandáloch kráčajúc tmavými ulicami po opadaných lupeňoch, keď som voňala krémom na opaľovanie a po opaľovaní, keď som o polnoci nahá skočila do mora a nechala si pod kožu vnikať chladivú energiu nočných vĺn, sypkého piesku, ktorý som cítila na chodidlách, keď som chodila bosá a topánky si niesla v rukách ako filmová hviezda, ako jednoduchá romantika osamote, keď ľudia lízali zmrzliny s umelými citrusovými príchuťami a žili letne, prispôsobujúc sa horúcim dňom a teplým večerom, z ktorých sa stávali svieže noci vhodné na dlhé sedenie na balkóne.

Teraz si v noci radšej navarím čaj, zviažem vlasy gumičkou do neelegantného drdolu, nie takého uhladeného, aké majú baletky, vytiahnem deku, očistím a nakrájam do misky dve jablká a čítam, rozoberám a pozorujem sa, ako mnou slová o smrti manipulujú.

Byť bez slov

O nepotrebnosti slov pri kontrastných západoch slnka. Ešte túto jeseň chcem stáť na skale nad dedinou, alebo sedieť, kvočať, proste fyzicky byť a mlčať ako biela breza, počúvať slnko, ako padá za svetlá, polia a lesy. Slnko vtedy rozpráva, treba mu bez slov pozorne načúvať, aký má hlas, akú má melódiu. A rozumieť mu.