Dreaming about spring

IKEA vlčie maky sa konečne dočkali svojho využitia. Privolávam nimi jar a voňavé kvetnaté dni, prosím, vzývam vás, príďte.

The silence

Niekedy je lepšie mlčať a nekaziť slovami priebeh niečoho, čo s nami priamo nesúvisí. 

Mlčala som, aj keď by som najradšej povedala Skry ma do svojich dlaní, mňa, mňa, pohlaď ma, bozkaj ma, miluj ma.

Aj tak neskôr slová narušili bytie,

bytie v priestore na nádvorí starého domu.

Bolo vlhko, padala rozprášená hmla, vlasy sa vlnili

a vlákno môjho rozhodnutia sa pretrhlo. Zlyhala som v opačnom záujme a neľutujem. Nechcem nič kaziť, nič pokúšať, v tom hľadám silu svojho konania, ktorá ma prevádza týmito dňami, stále veselšími a vyrovnanejšími.

And in my thinking
Steal you away
Though you never wanted me
Anyway

Silence
Silence
Silence
Silence

Divadlo

D

V divadle pozerám na podlahu, dáždniky a pixelové obrazy na stenách, dva dni tu, dva dni v sále Starého divadla, s ľuďmi, s rumom, s odrazmi v zrkadlách, behaním po zákulisných priestoroch a počúvaním španielčiny z každej strany. Mladí herci, lektori a ich hispánski rodičia, španielsky veľvyslanec. Jedna pracovníčka divadla si zavesila červený dáždnik na biele okno, bol to pekný pohľad, pripravovala som sa na fotku, niečo kompozične správne, no žena zakričala a nakázala dáždnik priniesť dole. Interesujú ma tu tie okná, svetlá a lustre, starý viedenský klavír, drevená podlaha, po ktorej klopkám čižmami, a počas predstavení chodím po špičkách, len nech nepočuť zvuky, nech nepočuť mňa.

Nech zaniknem, ako som už zanikla.

Niekedy si absurdnosť situácií neuvedomíme alebo ju vidieť cielene nechceme, vraví mi pozitivizmus dnešného dňa. V tele cítim zvláštne pocity, ktoré nedokážem opísať, strieda vo mne pokoj, satisfakcia, veselosť, keď sa smejem na niektorých správach. A potom formujem slová, akoby som bola iný človek, akoby vo mne opäť hostil ten istý parazit predchádzajúcich dní, ovláda ma a manipuluje mnou, nie som to ja. Hovorím o tom, že sa stále len skúšam, odolávam, premýšľam, pripravujem sa,

ale sústredím sa na seba, ako mi nakázal A.

Rastiem, vyvíjam sa, kvitnem, nie telom, ale dušou.

Ešte z Vianoc

Prázdninové chvíle so sladkým vianočným pečivom. Lacoste vôňa ako dar, medové ozdoby na stromčeku, knižky a ich čítanie pred spaním, v noci, v posteli, v mojich najobľúbenejších okamihoch dňa. Keď je tma a dostatok únavy na spánok, stačí odložiť knihu na nočný stolík, zavrieť oči, dýchať, len dýchať. A ráno vstať, chvíľu sa prehadzovať v teple pod perinami a potom si na seba obliecť pančuchy a dlhý sveter z ockovej skrine. A počúvať vianočné piesne.

Lietanie

Prianie,

ktoré som vyslovila,

sa splnilo niekde inde.

Tak sa mi zdá,

že moje sny si lietajú

nadšene ako vtáky,

ako holuby,

a sadnú kamkoľvek,

ale ďaleko,

do iných miest.

Ráno držala v ruke cigaretu,

vyfukovala dym

a rozprávajúc kráčala.

Pred očami stále tie isté obrazy,

tá noc,

to ráno.

My love, leave yourself behind
Beat inside me, leave you blind
My love, you have found peace
You were searching for relief

You gave it all, into the call
You took a chance and
You took a fall for us