Visitable II.

Slnečné dni, ktoré prežívam so španielskymi papiermi ovplyvnenými literatúrou, sama doma, varím si kávu a čaje, robím hrianky, občas vyjdem na terasu a z diaľky si obhliadnem stále viac rozkvitnutú magnóliu, svietivé narcisy a zelenajúcu sa trávu.

A potom myslím na:

: :  tento kvetnatý obrázok

: :  leto, morské vlny a piesok medzi prstami

: :  Španielsko, v ktorom som nikdy nebola, aj keď práve študujem španielsku literatúru

: :  nehu a belosť v posteli, nehu a belosť pred svadbou

: :  elegantného chlapa v košeli

: :  blížiace sa veľkonočné sviatky s motívmi zajacov

: :  akékoľvek cestovanie, povzniesť sa nad oblaky a preniesť sa do iného sveta (útek z reality, napríklad na takéto miesta)

: :  parížsku ženu v bodkovaných šatách

.

Veľa inšpirácie!

.

“Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”

Toľko zmien, ktoré už nedokážem znášať bez pocitov. A tie pocity nedokážem opísať, vyjadriť, čo vo mne vyvolávajú nečakané chvíle, keď sa trasiem v čiernom kabáte a béžovom šále na chodníku a len tak cez cestu si obzerám rok aj niečo pred dneškom, alebo keď vidím dve fotografie vedľa seba, položené na bielom pozadí a zviazané nepoznaným vzťahom.

Dnes som si v hlave pustila niekoľko slov ako príbehy nahraté na magnetofónovej páske, fabulované vety, príbehy, výmysly, ktoré som si uložila do pamäte a teraz ich odtiaľ potrebujem vymazať. Proste delete. Už vtedy som neverila, no dnes to bolo svetlo, čo do mňa nebadane vniklo a kompletne zosmiešnilo zbabelosť hlavnej postavy.

Skutočné dôvody zostanú zatiaľ zamlčané, možno navždy. Len si ich v mysli formujem.

Lebo aj tak, ako povedala L., sú to dôležité znamenia, keď slová sú vyvýšené nad skutkami, keď slová sa so skutkami v ničom nezhodujú, never slovám, lebo tie vedia byť bohaté.

Osvietenské myšlienky sa v mojom tele prudko rozvíjajú, odmietam si ničiť svoje krehké ja a tvorím si priestor pre svoje kreatívne myslenie, ukladám si zásoby španielskych vedomostí, na to sa treba sústrediť, zamerať sa na blížiaci sa 5. apríl.

Verím v nové etapy.

Krkonoše

Utekáme do hôr, kde padá sneh, keď u nás prší, kde je zamrznuté jazero s miniatúrnym zámkom na brehu, chaty, farební lyžiari, kde na druhý deň ráno vstaneme v hotelovej izbe a cez závesy vidíme, ako vychádza slnko a stúpa biela horská para, raňajkujeme pečivo v spoločnej jedálni,

prechádzame snehom a z lanovky vidíme masívne hory, ihličnany, oblaky, veľký svet, v ktorom moje bytie je takmer nebadateľne malé.

 

 

You alone are holy
And you alone are beauty
You alone are lonely now
When we’re alone, you told me
You tell me the whole sad story
We’re never ‘lone now

Looks like you let it out
For just a moment
And I could see how
You’d only lay me down
On sheets that tore and gave out
I’d never known anyone ’till now

18.3.11

Zvláštne bolo stáť pod dáždnikom a vidieť tú farbu, tú značku, i keď len na zopár prchavých sekúnd, ktoré vo mne zanechali dojmy na niekoľko hodín. Ešte stále myslím na ten pohyb, na tú rovnú čiaru, za ktorou som v údive len otočila hlavu a zostala nemá, neprítomná na najfrekventovanejšej križovatke mesta.

Tieto dva dni boli prudké a silné, také nepredvídateľné pre nás viacerých. Unavene, v nostalgii a melanchólii sedíme v čajovni na pohovke a šírime okolo seba pesimizmus, vypíname lampu, zapálime kahance a zasvietime drobné svetielka.

Prší a spievam si pesničky,

ako často.

Hlavne teraz často.

Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am home again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am whole again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am young again
Whenever I’m alone with you
You make me feel like I am fun again.

However far away I will always love you
However long I stay I will always love you
Whatever words I say I will always love you
I will always love you.

Také túžby

Len by som si sadla do parížskej kaviarne, predstavujem si presvetlený zafajčený priestor plný poetov, chuť horúcej kávy, jemne perlivá minerálka, Praktica a balzam na pery na stole. Prejsť sa vedľajšími ulicami Paríža v slnečných okuliaroch a cítiť sa ako hrdinka filmu, mať modré úzke šaty so vzorom, náhrdelník, muža, robiť fotky, prejsť po moste a natrafiť na pouličných hudobníkov, kde tancujú ľudia, pridať sa, hýbať sa, tešiť sa a počas stmievania by sme sedeli na kamennom múre blízko Seiny a pili ružové víno a čakali na tmu, svetlá a svetielka, chlad, ktorý nám sadne na plecia a vyšle nás na ďalšiu prechádzku nočným veľkomestom.