“Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”

Toľko zmien, ktoré už nedokážem znášať bez pocitov. A tie pocity nedokážem opísať, vyjadriť, čo vo mne vyvolávajú nečakané chvíle, keď sa trasiem v čiernom kabáte a béžovom šále na chodníku a len tak cez cestu si obzerám rok aj niečo pred dneškom, alebo keď vidím dve fotografie vedľa seba, položené na bielom pozadí a zviazané nepoznaným vzťahom.

Dnes som si v hlave pustila niekoľko slov ako príbehy nahraté na magnetofónovej páske, fabulované vety, príbehy, výmysly, ktoré som si uložila do pamäte a teraz ich odtiaľ potrebujem vymazať. Proste delete. Už vtedy som neverila, no dnes to bolo svetlo, čo do mňa nebadane vniklo a kompletne zosmiešnilo zbabelosť hlavnej postavy.

Skutočné dôvody zostanú zatiaľ zamlčané, možno navždy. Len si ich v mysli formujem.

Lebo aj tak, ako povedala L., sú to dôležité znamenia, keď slová sú vyvýšené nad skutkami, keď slová sa so skutkami v ničom nezhodujú, never slovám, lebo tie vedia byť bohaté.

Osvietenské myšlienky sa v mojom tele prudko rozvíjajú, odmietam si ničiť svoje krehké ja a tvorím si priestor pre svoje kreatívne myslenie, ukladám si zásoby španielskych vedomostí, na to sa treba sústrediť, zamerať sa na blížiaci sa 5. apríl.

Verím v nové etapy.