Park, rieka, slnko

Stretli sme sa v parku a sedeli na lavičke obkolesené deťmi, mamičkami s kočíkmi, pármi kráčajúcimi ruka v ruke, okolo nás prešla Španielka s jej španielskou kamarátkou. Cez stromy nám do tvárí svietilo slnko, menilo tiene, hýbalo sa, menilo pozície a stále sa vzďaľovalo, nasledovali sme ho a prišli k rieke, k topoľom a svietivým púpavám na brehu, na pokojnej hladine sa odrážali obrazy mladých stromov a ich sviežo zelených, malých listov. Aj to slnko svietilo dvojmo.

Jar, ako ju mám rada. Aj teraz nedokážem zavrieť okno, cez ktoré mi do izby vniká chladný, no nesmierne aromatický vzduch, les, ihličie, jaseň, kvety lilavého orgovánu. A vôňa noci s prímesou hviezd na nebi.

Vychutnať chuť vína

V miestnej vinárni so sviečkami na stole, so starožitnosťami a výhľadom na ulicu, veľké okná, fľaše rôznych odrôd vína. Miesto, ktoré si v mojom osobnom svete chránim a nenechám doň zasahovať, chcem si ho pamätať ako v ten večer, keď starý muž hral na klavíri jazzové aj klasické skladby, keď skončil, chytil medzi prsty sklený pohár a odpil si z červeného vína.

Mám chuť na vínny večer.

Lilac wine is sweet and heady, like my love
Lilac wine, I feel unsteady, like my love
Listen to me… I cannot see clearly
Isn’t that she coming to me nearly here? 

Lilac wine is sweet and heady where’s my love?
Lilac wine, I feel unsteady, where’s my love? 
Listen to me, why is everything so hazy?
Isn’t that she, or am I just going crazy, dear?

Lilac Wine, I feel unready for my love.

.

Nočný vstup

V noci, najlepšie bez slov, pristúpiť, objať a premiestniť sa, vzdať sa akýchkoľvek sladkých a naivných predstáv. Som sama sebou unavená, taká prázdna a jednoduchá, citovo nahá, svet ma obnažil a obral o všetko iluzívne šatstvo. A moje noci sú o nezmyselnom premýšľaní, o fabulovaní príbehov, snov, vyhľadávaných náhodách, keby môžem, opýtala by som sa na šťastie, či je hmatateľné a či časom náhodou nebledne, či zrazu nie je priesvitné a potom nedostupné, stratené. A možno by som sa opýtala na vinu, i keď odpoveď na túto nepresnú otázku by bola asi tiež nepresná.

Možno by som ešte chcela analyzovať niektoré slová, ktoré sú potvrdené na bielom papieri, potvrdené, ale aj napriek tomu im neverím a chcem sa spytovať, získavať informácie o stratených bodoch, vysloviť myšlienky, ktoré zostali nevypovedané v úzkostlivom priestore v sobotu v noci.

Vo vani, s voňavou penou na tele si vravím, že som urobila všetko, čo som mohla a to, že neprišli žiadne ozveny už je neriešiteľná záležitosť, ktorú nechávam plávať dolu prúdom. Ako papierové loďky. Ako lupene kvetov na prúdiacej hladine. Ako benátske gondoly. Pustiť na more všetky chyby, dôvody, klamstvá, vysvetlenia a nevyriešené otázky a žiť, myslieť na seba a velebiť sa, každý deň oslavovať, zasmiať sa, vystaviť tvár teplým lúčom slnka, zbierať kvety ako včera.

A teraz mám orgovánovú kyticu na okne.

A usmievam sa, keď sedím pod ňou na sedačke.

Sunshine, suntrap

Trochu jari, svetla a žltých narcisov z minulého roku. A anjelská vyšívaná blúzka. A blond vlasy pripomínajúce zlato.

A pár gramov pohody v hlase maďarskej devy:

.

.

Visitable IV.

Na dnes toto, ďalší mix obrázkov a odkazov:

: :  spánok rôznych podôb

: :  vysnené papierové tienidlá

: :  obrazové výstavy a vernisáže

: :  raňajky na drevenom stole

: : pretrvávajúce pocity zo sobotného koncertu Lucie Bílej

: : takéhoto muža v košeliach a kravatách a s motýlikmi chcem

: : detské svety

: : lupene kvetov na chodníku

: : trošku starší, ale stále aktuálny a veľmi dobre počúvateľný rozhovor s Tonbogirl

: :  farebné pončo na chladné večery

.

Veľa inšpirácií!

.