Berlín

Leto 2009, keď sme prechádzali pešou zónou počas atletického šampionátu, okolo stánku so starými knihami, kde bola nemecká verzia Válka s mloky od Karla Čapka, prešli sme miesta, architektonicky zaujímavé budovy, najväčšiu čokoládovňu sveta, židovský pamätník, ulice a park, v tráve na zemi sme jedli mandarínky a na mape hľadali trasu našej krátkej prechádzky po Berlíne.

Je to veľkomesto, do ktorého sa chcem vrátiť aj so svojím analógovým fotoaparátom.

On Facebook

I have created my facebook account, because it is more accesible for those people who dont have account on bloglovin or wordpress subscription. So enjoy it here! 

Na pravej strane môjho blogu pribudol neestetický facebookový obrázok známy asi každému. Vytvorila som si stránku, kde budú prístupné všetky odkazy na články tu aj inde, inšpirácie a fotky, ktoré sa možno tu ani neobjavia. Ak chcete, môžte sledovať môj everyday life tu. 

Vivir será ir muriendo

Akademické pitie čaju s ginkom a obľúbené miesto tohto týždňa. S výhľadom na les a s vôňou kvitnúcich agátov a jaseňa.

Opakujúca stále tie isté vety, tie isté elementy, ktoré sa okolo mňa nachádzajú a nemenia sa, sú stabilné a pretrvávajú, množia sa rovnako pôsobiace pohľady.

Iba mi skučeraveli vlasy.

A zajtra idem do divadla.

A španielsku literatúru v dnešnú noc nahrádzam španielskou históriou.

Ó, koľká rozmanitosť!

Už opäť

Podvečer jarných vôní, vtedy sedím na drevenej parapete okna, v rukách držím šálku čaju z čerstvej mäty zo záhrady a neschopná pamätať si dôležité údaje hľadím do papierov španielskej literatúry.

Už opäť.

9.5.11

Nostalgia a premietanie niekoľkých svetov, dlhej a dojemnej noci, predbiehajú sa vo mne pobúrené myšlienky a podnety na činy, ktoré som si zapísala na papier, pár viet bez oslovenia, len nepriame ospravedlnenie. A dobrý pocit, že stále neležím v tom istom, že sa mením, mením svoj pohľad a slová,

tak, ako fotografiami mením svoje oči a ústa, otváram sa, zväčšujem sa a pôsobím úplne inak.

A po polnoci sa slová premenili a virtuálne odleteli, bez očakávaní a hlbokých zámerov, len krátka spomienka, ktorá môže potešiť, alebo zostať nepochopená a významovo stratená v neznáme.

Ktovie, na toto vplývať nedokážem.