jana mARTish

Podvečernými myšlienkami

Posted in . . digital, .cities, .life, .light, .nostalgia, .seasons, .voyage, .with music by .nevara on 25/07/2011

Bola to asi najprijateľnejšia forma stretnutia, ja v svojej súkromnej bubline a ty vo svojej, zdielanej, mnou poznanej, tá chvíľa, len záblesk, okamih nevyliečenej pravdy v jeden podvečer, klamlivé obrazy, ktorými si nakoniec nie som istá a prechádzajúc kúpeľným nábytkom v obchode si premietam snímky rýchlosťou dva za sekundu, pomaly, v periférnom videní, v spätnom zrkadielku, možno len príbeh odohraný profesionálnymi hercami v mojej hlave.

A potom večer sa s tebou zhováram. A si skutočný. Chcela som odísť z tohto rozhovoru, vzdialiť sa a vrátiť, ale potom som ti povedala but the smell of your skin makes me stay,

vlastne nie, nepovedala, len vnútorne som si želala, aby som mohla vysloviť rovnaké slová a ty by si ich prijal, želala som si, aby som ti mohla písať správy a odosielať ich, želala som si byť prítomná, byť skutočná v tomto svete, skutočne a s miernym napätím na teba hľadieť a hladiť tvoju tvár.

Nestačia mi sny,

a nestačí mi úsmev a milé slová čašníka,

ani vymyslené odpovede na otázky.

A je mi jedno, že svojim slovám rozumiem len ja.

Ešte chvíľu a vrátim sa k svojmu letnému vznešenému ja.

A toto je leto:

Whoah, whoah whoah, whoah whoah

I could never belong to you

Whoah, whoah whoah, whoah whoah

I could never belong to you

Tagged with:

Visitable Sundays (VI.)

Posted in .inspirations, .visitable by .nevara on 24/07/2011

Rozhodla som sa z rubriky Visitable urobiť každonedeľnú tradíciu. Priniesť zopár inšpiratívnych odkazov k nedeľnému koláču, k poobednej káve, ku krásnu, ktoré každá nedeľa vlastní. Tak nech vám je ešte krajšie:

: :  rozhovor s majiteľom štiavnického antikvariátu, kde každá kniha má svoju históriu

: :  listovať knihou leta

: :  prechádzka poľom v šatách, v klobúku, v bielej blúzke

: :  koľko orchideí!

: :  keď budem mať dieťa, bude sa mu takto dobre spať

: :  že budúci týždeň už aj my budeme cítiť vôňu prímorského prostredia a fíg popri chodníkoch

: :  v dome hudobníka

: :  aj láska, ó áno, tá láska cestovateľská

: :  tuto sa preklikávať súkromím viacerých fotografov a vstúpiť do ich domov

: : a niečo z bieleho a čistého sveta novorodeneckého.

.

Veľa inšpirácií!

.

Vea

Posted in . . digital, .drink .food .kitchen, .life, .people, .voyage by .nevara on 23/07/2011


Naša najlepšia horúca čokoláda s čerstvým ovocím, s výhľadom na Dunaj a s usmievavou čašníčkou. A cukor do kávy s krásnym obalom. A ten deň, keď sme jedli Donutky na lavičke, šalát a olivovú pomazánku na brehu rieky, keď sme sedeli v divadle a na konci predstavenia Dom v stráni tlieskali, keď sme v noci u Paj jedli palacinky s ovocným džemom a potom v posteli rozprávali o čomkoľvek, o komkoľvek.

Arborétum down

Posted in . . digital, .down, .flowery, .life, .natural, .people, .seasons, .voyage by .nevara on 20/07/2011

Výlety, výlety medzi kvety, ihličnaté a listnaté stromy ázijského aj amerického kontinentu. Ten chlap kupujúci kávu z automatu. Gumené cukríky s ovocnou šťavou. A slnečné cesty so slnečnicami za oknami. Ó áno, teplý letný deň.

Slnečnice za oknami

Posted in . . digital, .life, .light, .people, .seasons, .voyage by .nevara on 18/07/2011

Také malé levanduľové pole medzi odkvitajúcimi ružami rôznych farieb, biela socha a v pozadí kaštieľ, pred ktorým na rybárskej stoličke sedí žena so psom na vodítku, chlap v károvaných krátkych nohaviciach vhadzuje mince do kávového automatu, žena za oknom zametá podlahu a na stole má Radlera, prejdeme, zastaneme pri pitnej vode, kde lietajú osy a sadajú na našu slnkom prehriatu pokožku,

pokračujeme v časti východoázijských botanických kúskov, jazero s bambusmi, altánok s japonským ornamentom, nekvitnúce japonské čerešne a iné stromy, iné kríky, na ktorých visia biele papieriky so slovenskými aj latinskými názvami, áno, v arboréte, chvíľu pred šiestou chodíme a hovoríme, že prídeme na jar, keď oleandre po oboch stranách chodníka budú zakvitnuté, toto hovoríme a ja si v mysli dodávam, že možno už budeme štyria, že aj ja budem v kabelke nosiť minerálku pre dvoch a prstom ukazovať na ten a ten strom,

že potom autom zastavíme na poli so slnečnicami a aj medzi nimi sa budeme prechádzať, aj keď na bledofarebné tričká sa nám zachytí peľ, možno nepôjde vyprať, ale bola by to taká cukrom presladená romantika pri zlatom západe slnka.

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 51 other followers