No light, no light
To svetlo, ktoré by som si priala, je také rozdrobené a nejednotné, ťažko ho pozbierať, nie je to ako zbierať kvety na prekvitnutej lúke. To svetlo vo mne proste nie je, len sa ma občas jeho body dotýkajú, dotýkajú sa ma zdiaľky, opatrne, cez sklo. To svetlo si želám, to svetlo si snažím privolať, nech príde a takmer násilne do mňa vnikne, nech celá len ním svietim.
A tak ďalej, to svetlo nech potom…
No light, no light in your bright blue eyes
I never knew daylight could be so violent
A revelation in the light of day
You can choose what stays and what fades away
And I’d do anything to make you stay
No light, no light
No light
Tell me what you want me to say
Through the crowded islands
Crying out at me
In your place there were a thousand other faces
I was disappearing in plain sight
Heaven help me, I need to make it right
Hmlisto
Visitable Sundays (XVI.)
Aj na túto nedeľu zopár obrázkových (aj videových) odkazov:
: : kráčať poľom
: : slávnosti v Istanbule
: : dym, oblaky a iné tieňové hry
: : Brianove večere s priateľmi vždy podnecujú k poháru vína a rozhovorom
: : aj tieto obrázky pôsobia rovnako
: : raz takéto tienidlá do bytu
: : francúzsky architekt rozpráva o svojom byte, svetle, štúdiu a parížskych projektoch, so zvodným úsmevom na konci videa
: : a zákusok na koniec
.
Veľa inšpirácií!
.
Visitable Sundays (XV.)
Zobudiť sa do hmlistého rána, prečítať si regionálne noviny pri káve a prezrieť si tieto inšpiratívne odkazy:
: : hmla, ako v toto ráno
: : fotograf Les Krims a jeho dva obrázky, do ktorých som sa zamilovala, tu prvý a tu druhý
: : jesenné jedlá
: : miesta, kde by som chcela byť, hlavne v tej knižnici
: : život pri okne je svetlý a podnetný
: : takto v horách
: : svadba vintage devy s kvetmi vo vlasoch
: : aha, aká rodinná cesta Austrálčanov po Taliansku, Rakúsku, Švédsku a iných štátoch
: : po šiestich týždňoch života
: : a okrem iného myslieť na takýto letný podvečer na pláži
.
Veľa inšpirácií!
.
Ráno/večer v posteli


Bola to aj sila červeného vína, čo posilnila moje myšlienky, a posilnila aj moje slzy, ktoré sa určite ligotali vo svetle sviečky. Pretože vo mne je prázdnota, nalejete víno či akúkoľvek tekutinu, a bude žblnkotať a ozývať sa vo vnútri opáleného tela, prelievať sa zo strany na stranu a pôsobiť svojou omamnou silou.
Nasledujúce ráno som vstala a podarilo sa mi ísť bez zbytočného rozmýšľania do miestneho obchodu, kúpiť mlieko a dve plechovky piva. Víno už neúčinkovalo a myšlienky za noc vychladli ako vzduch, ako slnkom rozpálený piesok na pláži.
Až potom, cestou domov, som sa pomyselne vrátila do minulosti a vravela si, že bolo to pred rokom, čo som s ním sedela v bare a decentne žensky pila víno, že nás pozorovali, v tú noc si o nás šepkali. O tebe, ty človek bez mena, lebo to už nie je potrebné. Len mne ešte stále známe.
(zápisky z augusta 2011)
















1 comment