Ráno/večer v posteli

Bola to aj sila červeného vína, čo posilnila moje myšlienky, a posilnila aj moje slzy, ktoré sa určite ligotali vo svetle sviečky. Pretože vo mne je prázdnota, nalejete víno či akúkoľvek tekutinu, a bude žblnkotať a ozývať sa vo vnútri opáleného tela, prelievať sa zo strany na stranu a pôsobiť svojou omamnou silou.

Nasledujúce ráno som vstala a podarilo sa mi ísť bez zbytočného rozmýšľania do miestneho obchodu, kúpiť mlieko a dve plechovky piva. Víno už neúčinkovalo a myšlienky za noc vychladli ako vzduch, ako slnkom rozpálený piesok na pláži. 

Až potom, cestou domov, som sa pomyselne vrátila do minulosti a vravela si, že bolo to pred rokom, čo som s ním sedela v bare a decentne žensky pila víno, že nás pozorovali, v tú noc si o nás šepkali. O tebe, ty človek bez mena, lebo to už nie je potrebné. Len mne ešte stále známe. 

(zápisky z augusta 2011)