jana mARTish

No light, no light

Posted in . . digital, .life, .nostalgia, .people, .with music by .nevara on 30/11/2011





To svetlo, ktoré by som si priala, je také rozdrobené a nejednotné, ťažko ho pozbierať, nie je to ako zbierať kvety na prekvitnutej lúke. To svetlo vo mne proste nie je, len sa ma občas jeho body dotýkajú, dotýkajú sa ma zdiaľky, opatrne, cez sklo. To svetlo si želám, to svetlo si snažím privolať, nech príde a takmer násilne do mňa vnikne, nech celá len ním svietim.

A tak ďalej, to svetlo nech potom…


No light, no light in your bright blue eyes
I never knew daylight could be so violent
A revelation in the light of day
You can choose what stays and what fades away

And I’d do anything to make you stay
No light, no light
No light
Tell me what you want me to say

Through the crowded islands
Crying out at me
In your place there were a thousand other faces
I was disappearing in plain sight
Heaven help me, I need to make it right 

Jedna odpoveď

Subscribe to comments with RSS.

  1. Faves from 2011 « jana mARTish said, on 03/01/2012 at 20:39

    [...] okamihy leto postele moje obľúbené lúky s mravcami veľa chvíľ so slnkom bodky anjelské jesenné svetlo farebná jeseň viedenské prechádzky viedenské okná a [...]


Pridaj komentár

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Follow

Get every new post delivered to your Inbox.