Pokojná noc v tichom dome

Len tieto melódie v ušiach, klavír a obľúbené hlasy, pocity, ako som sa nechala obmývať vodou a myslela na to, aké duchovno sa zo mňa do vody vyplavuje, ako sa vo vode roztápa(m), ako sa zo mňa definitívne zmývajú sladké stopy jednej noci. Prúdim, voda okolo mňa sa vlní so všetkými myšlienkami, i táto hudba je vo mne, dokonale zapĺňa spirituálnu prázdnotu a spiace ticho v dome.

Len pomaly,  hlavne pomaly.

I keď tento mesiac a prvá polovica druhého by skončiť už mohli.

.

Viedenské okná

Občas sa pohľad do okna starých bytov stáva úplne neodolateľným, hlavne keď za sklom zbadáte drahú reštauráciu s krištáľovými lustrami, stojíte vonku a cítite tú atmosféru minulých storočí. Vraveli sme, že v týchto záhradách vedľa Belvedérskeho zámku si vieme predstaviť dámy v ozdobných šatách, so slnečníkmi nad hlavami a niekoľko sluhov v bielych rukaviciach okolo.

A potom je to biela pasáž, okno s fialovými vresmi v kvetináči, malé nádvorie a kamenné schody do zamknutých bytov, obchod s lampami, obchod s dekoratívnym tovarom oproti, miesto, ktoré nás napĺňa najväčším dobrodružstvom viedenského výletu a miernym napätím pri stúpaní na najvyššie podlažie, k oknu s výhľadom na starú strechu.

Veľa lásky!

A radosti a pokoja a rodiny a priateľov a príjemných okamihov s nimi.

Nech je dobre!

Visitable Sundays (XVII.)

Štvrtá adventná nedeľa, vôňa medovníkov a iných koláčov, vianočné melódie a zopár podnetných odkazov pre vás:

: :  táto radostná svadba, nevesta a ženích v slnečnom poli, vo vysokej tráve

: :  pekné miesta

: :  keď teraz namiesto snehu je dážď, najlepšie je v posteli

: :  mega!

: :  večerné prechádzania mestom, okolo svietivých výkladov

: :  budapeštianske žlté električky

: :  v lese, v hmle

: :  letné, no veľmi osviežujúce fotky aj v tomto ročnom období

: :  v bielom

: :  vianočné ladenie tuto aj tuto

.

Veľa inšpirácií!

.

…len ticho stojím

Šupu z banánu som odstraňovala len veľmi pomaly a pri tom som rozmýšľala, či je to ešte láska, keď ťa nechcem donekonečna psychicky vyčerpávať zbytočnými, nenávratnými slovami, aj keď ty si sa toho nikdy nebál a mňa si vyčerpal až ku dnu ako obrovskú vodnú nádrž s pitnou vodou. Keď ťa pred sebou bránim, aj keď by som ťa najradšej zasypala množstvom výčitiek, ktoré stále v sebe nosím, ale chránim ich, aby ťa nedostali, aby si žil (s)pokojne. Keď by som dala čokoľvek za to, aby sme to skončili aspoň tak, ako to bolo v mojich zidealizovaných obrazoch oneskorene prebiehajúcich v hlave.

Našťastie už len ticho stojím otočená chrbtom k tvojmu svetu.