A

Sú dni, keď cítim potrebu mlčania, keď slovami neplytvám, lebo asi by som sa v nich stratila,

baví ma len tak sedieť v autobuse a upierať zrak na mihotavé polia, také cesty sú inšpiratívne, tvoria mi v hlave príbehy a podnecujú rôzne obrazy prítomnosti a krátko vzdialených chvíľ, tie cesty rozprávajú vlastnou, stabilno-premenlivou rečou,

mení sa svetlo, menia sa polohy, mení sa mlčanlivosť a pohľady, skrývam si tvár do dlaní a cítim všetko ešte raz.

A teší ma, že nás obklopuje veľa svetla,

a rada si na jar odrežem zopár tulipánov do vázy,

a budem sedieť na starej lavičke pod mandľou,

a asi milujem to miesto, tie vinice a ovocné sady a výhľad na dedinu,

a nechcem sa organizovať, celkom sa mi toto strácanie páči,

a tento večer voniam ako mandarínka.

Novoročné Brno

Slnko nad Brnom, nad železničnými tehlovými budovami historického charakteru, nad strechami domov, sme tam hore, kde sú biele lavičky a suché brečtany na stenách,

o polnoci na Špilbergu aj so španielskym jedením hrozna, s prskavkami, so šampanským a jahodami v umelom poháriku,

a druhý deň v meste, po zotmení v hmle, v tmavom parku, vo hvezdárni, druhá noc za oknami s bielymi závesmi, v posteli s filmom Like Crazy a čiernym čajom v šálke.

.