Rozkvet
Ospevovať pôvaby jarných dní ma ešte stále baví, stojím pod dvomi mandľami a hladím jej kvietky, pozerám na ne, ako ladne sa kývu do jemného vánku, chcela by som si tu rozložiť deku a preležať tu v obajtí celý deň, počúvať melódie vtákov, čakať, či príde ježko, ktorý ma navštívil dnes, zašuchotal v tráve a potom podišiel bližšie ku mne,
vravím si, že túto čistinku, tento breh milujem stále viac a viac, všetky kvety, suché trávy, kríky, okraj lesa, skackajúci zajac, západy slnka, samota, v ktorej tu som, to všetko na mňa emocionálne pôsobí a chcem to zachytiť, zobraziť, rozdať,
len tu stojím a napĺňam sa slnkom a objavujem malé radosti.
Je jar, jar vo svojom najväčšom rozkvete. Mladá a nedotknutá, zahrieva nás a naše zimou skrehnuté duše, zmrznuté mysle sa roztápajú a slobodne žijú, myslia, tvoria, ľúbia, vytvárajú obrazy, ktoré si chceme archívne uložiť, usmievať sa pri návrate k nim, nosiť si v sebe svoje tajné príbehy, predstavy, imaginácie.
Magnóliovo
Jar nás zahrieva, sfarbuje tieto dni, ktoré sú stále pestrejšie a láskavejšie, chodím okolo voňavých kvetov, napĺňam sa nimi a zohrievam svoju zimou obitú dušu zbieraním kvetnatých obrázkov.
Ste moje najmilovanejšie symboly jari, milé magnólie.
16.3.12
Nocou prechádzame ulicami a potom stojíme tam, kde nad hlavami nám lietajú netopiere a my si držíme vlasy a hladíme na mesto v žiare, na oblohu a v tej tme hľadáme svietiacu Venušu a Jupiter a prechádzame uličkou, kde jarný vzduch sa náhle mení na smrteľný chlad, kde stojí žena a fajčí cigaretu, kde sa medzi múrmi ozývajú naše kroky a slová a smiech a my pokračujeme ďalej k červenému domu s tyrkysovými oknami a rozprávame si o rozbitej lampe a o Viedni,
taká noc na hrade, prvé večerné jarné cítenia,
a potom v čajovni pijeme horúce nápoje s omamnou vôňou a pokračujeme vo veselých rozhovoroch, jeme muffiny s kúskami čokolády pečené chlapom v oranžovom tričku a s vlasmi zviazanými farebnou gumičkou, ten chlap nám potom odomyká dvere a my stúpame po schodoch bližšie k oblohe a tam stojíme, opieram sa o zábradlie a vravím si, že strechy v noci majú neprekonateľné čaro, že by som tu vedela presedieť celú noc a s fľašou vína pozorovať premeny noci a čakať na pomalý východ slnka.
A k týmto dňom patrí táto pieseň:
Nechávam sa viesť
Dnes je to slnko, čo sa skrýva za atramentovým oblakom a potom len na zopár vzácnych minút vyjde a svieti mi do tváre, je to vietor vo vlasoch, suché kvety a trávy, čo praskajú pod každým mojím krokom, tá praskajúca tráva mi v hlave vytvára veselé obrazy mrazivého poobedia pri potoku, obrazy samoty, dvoch podivných existencií, ktoré postupne spájajú svoje vnútorné svety, ktoré sedia na brehu a v potoku pozorujú malú rybku a slnko odrážajúce sa od hladiny.
Občas sa ešte stále myšlienkami stretávajú pri tých dvoch stromoch, aby na ne nezabudli.
Sedím tu pod lesom so skríženými nohami, zapletenými do seba skoro rovnako, ako sa mi v hlave prepletajú rôzne súvislosti, cítim v sebe stopy, ktoré vo mne zanechal, počúvam melódie tohto prudkého, jarou voňajúceho vetra, ktorý napriek svojej intenzite nemá silu vyfúknuť mi z hlavy všetky tie spomienky,
spomienky zamatové, neodolateľné, také blízke a éterické, zdá sa mi, že sa ma neustále veľmi nežne dotýkajú a sú prítomné v každom okamihu, cítim, ako ma objímajú, ako sa ma držia a nechcú povoliť, nechcú vyblednúť a mne stačí hocijaký podnet a vo mne sa množia asociácie, vedú ma späť v čase, vedú ma k vŕzgajúcemu drevu na povale, k streche opusteného domu, k padajúcej omietke, k tým dvom stromom na poli.
To niekoľkominútové dnešné svetlo krátko pred šiestou ma takto prebudilo, lebo svetlo (a láska k tomu) je vždy najväčšou inšpiráciou.
Visitable Sundays (XVIII.)
Vraciam sa po čase s nedeľnými inšpiráciami, nech rozvíjajúca sa jar je plná pekných obrazov, aj keď vonku je oblačno a veterno.
: : táto láska pri jazere ma fascinuje už niekoľko dní
: : hmla, ktorá ma nikdy neomrzí
: : a svetlo, čo nikdy nikdy nesklame
: : zimné obrázky z Reykjavíku, aj s neskutočnými premenami svetla
: : takto v modrom
: : Kinfolk večer s priateľmi
: : svetelné svadobné prekvapenie v bielom kostolíku
: : s čajkami nad hlavami
: : a ešte trochu lásky na koniec
.
Veľa inšpirácií!
.






















12 comments