Italian journey, part 2: Ascoli Piceno
Ďalšie dažďové ráno, káva na balkóne a cesty do iných miest, ktoré ľúbim na prvý pohľad, ich skryté, úzke uličky, kamenné múry starých domov a tiché kroky v sandáloch, v ktorých cítiť dlaždice, lízať ozajstnú taliansku zmrzlinu, tá chuť pistácií a mascarpone na jazyku a pohľady na tmavovlasých Talianov v košeliach, predstavy o ich živote, o ich maľbách a vernisážach v pôvabných miestnych galériách,
tieto romantické miesta inšpirujú k ďalším vymysleným príbehom, kaviarne s letnými terasami a stoličkami vonku nabádajú k rozhovorom pri víne a kvety v oknách k nočným prechádzkam v šatách ušitých z kvetovanej látky, prechádzať sa pod lampami a dýchať aviváž voňajúcu vo vzduchu.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Italian journey, part 1: Cloudy beach
Dni prechádzania sa neznámym prostredím s dáždnikmi v rukách, mokrý piesok na pláži, dažďové kvapky dopadajúce na hladinu mora tvoria výrazné kruhy, iné ako kvapky v obyčajnej mláke, kruhy sú zmývané vlnami tak ako aj naše stopy po bosých nohách v piesku, piesok je studený, žijeme chladné prímorské dni, keď sa na pláži objavia bojazlivé čajky a výstražná červená vlajka, blesky nad búrlivým morom, prázdno, len pár ľudí, ktorých upršaná atmosféra napĺňa radosťou.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Po daždi
Bol to deň, keď som melancholicky sedela na lavičke autobusovej zastávky, pršalo a mne po líci stekala slza. A vtom, po celodennom intenzívnom daždi, krátko pred ôsmou, vyšlo slnko. Práve, keď som myslela na to, že svet je plný depresívnych obrazov, ma o opaku presvedčilo svetlo zrkadliace sa v padajúcich dažďových kvapkách a dúha, najkrajšia dúha v mojom mladom, dvadsaťročnom živote.
A bola to radosť, radosť z podažďového svetla v kvapkách na stromoch.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Motýlie krídla
Svojím pokojom skrotila som si motýľa, chvíľu s ním sedela v tráve a chcela byť ako on, kedykoľvek vziať krídla, zatrepotať nimi a odletieť, lietať lúkami, pomedzi trávy, pomedzi kvety, s farebnosťou a ľahkosťou.
Na krídlach byť
a lietať, z oblohy piť.
Čerešňovo
Sladké výlety, ku ktorým netreba veľa slov, lebo tu stačilo odparkovať auto blízko osamelého domu so štekajúcim psom, vychutnávať lahodné čerešne zo stromov vedľa cesty a rozprávať o starom Zenite, filmoch a fotkách. Bezstarostné leto so slnkom medzi zelenými konármi čerešní a višní, vedľa mladého kukuričného poľa.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
9 comments