Po daždi
Bol to deň, keď som melancholicky sedela na lavičke autobusovej zastávky, pršalo a mne po líci stekala slza. A vtom, po celodennom intenzívnom daždi, krátko pred ôsmou, vyšlo slnko. Práve, keď som myslela na to, že svet je plný depresívnych obrazov, ma o opaku presvedčilo svetlo zrkadliace sa v padajúcich dažďových kvapkách a dúha, najkrajšia dúha v mojom mladom, dvadsaťročnom živote.
A bola to radosť, radosť z podažďového svetla v kvapkách na stromoch.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako vždy nádhera … jak to ty robíš … že tvoje fotky majú vždy takú atmosféru … ani to neviem slovami vyjadriť
ty mi vieš vždy takú radosť spraviť, vďaka!
neskutočne nádherné!
ďakujem Paj moja :)
krásne, hlavne ta prvá, tie kvapky, nádhera :)
ďakujem, ďakujem
keby som bola nezadany bloger hned som do teba:) ale je to velmi pekne, hlavne ty a to svetlo…!!!
ha, ha, aká platonická láska by tu vznikla :) a ďakujem!
Nice! :)
check my blog too ;)
GUNRUNS.BLOGSPOT.COM
thanks!
[...] Po daždi [...]