Italian journey, part 4: Another rainy day
A mne sa páčilo, že prší, že mestá a miesta, kadiaľ chodíme, sú bez prítomnosti ľudí, že chodníky sa lesknú a na obed nie je horúco, a keď lialo tak, že sme pod prístreškom miestnej banky čakali na moment, kedy prebehneme do auta, keď zo stromu oproti padali pomaranče a spolu s prúdom vody sa kotúľali dolu ulicou, vtedy to bolo čarovné.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Moc krásne … tie tvoje fotky majú vždy tak úžasné čaro … muselo tam byť nádherne keď tak pozerám a čítam …
ďakujem opäť, ty ma vždy tak potešíš!
Krásne fotky. A ty si našla čaro upršaného Talianska. Iní by to nazvali katastrofou, byť na dovolenke keď prší, ty si vyzdvihla čaro dažďu. Nádherné.
veď to bolo krásne :) ďakujem