France, part 3: Blue after yellow
Nikto z nás nevedel, aké prekvapenia nás budú čakať, keď si niečo po ôsmej zložíme veci na hotelovej izbe a vydáme sa tvárou k západu slnka na prechádzku plnú zlata, svetla, ktoré sa násobilo odrazmi z cesty, suchých tráv a blond vlasov, a keď slnko úplne zapadlo, tento priestor zostal modrý, modrý ako auto so psom na vodičskom sedadle.
Jeho vystrašené oči na mňa dodnes pôsobia.
Ach páni to snáď neni ani možné tak prekrásne niečo som ešte nevidela … vážne ti začínam závidieť a začínam byť frustrovaná z toho môjho ” umenia ”
Tá prvá fotka ma neskutočne dostala je to niečo prekrásne
ďakujem ti veľmi, ty ma vždy vieš tak vychváliť! občas ale preháňaš (nehovorím, že sa mi to nepáči :P), ale hlavne nemáš byť z čoho frustrovaná. ty len foť a tvor ďalej, tak pre vnútornú radosť :)
Pekné obrázky – čím fotíš?
ďakujem, tieto sú Canonom 1000N + 50/1,8
tá prvá fotka je neskutočná. inšpiruješ ma zas a znova :) ďakujem
to ja ďakujem za milé slová!
Jo? tak tomu se říká nádhera! Asi se mi zastavil dech. Ta první je fenomenální.
taký bol aj ten okamih, celých nás presvetlil