Monako
Kniežatstvo, po ktorom sme sa len tak prechádzali, po všetkých tých schodoch a uliciach s drahými hotelmi po bokoch, prišli sme k moru a chvíľu tam sedeli, ležali, spali, vstali, obliekli sa a pokračovali sme ku katedrále, k palácu, na kopec, kde bol výhľad na prístav, kadiaľ sme chodili a viedli dôverné rozhovory a trochu hlbšie sa spoznávali,
keď zrazu bola tma a mesiac sa odrážal od hladiny mora, zišli sme dolu a o chvíľu sme stáli pred slávnym kasínom, do ktorého sme s otázkami v hlave vošli, odložili tašky v šatni a už sme len pozorovali. Sklené lustre, svetlá, dámy v šatách z luxusných látok a páni v oblekoch, toto bohatstvo, tento iný svet, povrchnosť a márnotratnosť.
Ach, to je nádhera! nemám slov
ďakujem!
To je nádhera … ty precestuješ celí svet … ten prístav ne neskutočný …
celý svet, kiež by raz, cesty sú fascinujúce