16.3.12
Nocou prechádzame ulicami a potom stojíme tam, kde nad hlavami nám lietajú netopiere a my si držíme vlasy a hladíme na mesto v žiare, na oblohu a v tej tme hľadáme svietiacu Venušu a Jupiter a prechádzame uličkou, kde jarný vzduch sa náhle mení na smrteľný chlad, kde stojí žena a fajčí cigaretu, kde sa medzi múrmi ozývajú naše kroky a slová a smiech a my pokračujeme ďalej k červenému domu s tyrkysovými oknami a rozprávame si o rozbitej lampe a o Viedni,
taká noc na hrade, prvé večerné jarné cítenia,
a potom v čajovni pijeme horúce nápoje s omamnou vôňou a pokračujeme vo veselých rozhovoroch, jeme muffiny s kúskami čokolády pečené chlapom v oranžovom tričku a s vlasmi zviazanými farebnou gumičkou, ten chlap nám potom odomyká dvere a my stúpame po schodoch bližšie k oblohe a tam stojíme, opieram sa o zábradlie a vravím si, že strechy v noci majú neprekonateľné čaro, že by som tu vedela presedieť celú noc a s fľašou vína pozorovať premeny noci a čakať na pomalý východ slnka.
A k týmto dňom patrí táto pieseň:
26.8.11
Cestoviny s cukinou a tofu na večeru, keď vnútorne myslím na rôzne nenaplnené procesy, keď myslím na podobnosť so skrátenou históriou, a keď minulosť sa ešte zobrazuje v mojich snoch, rozbila sklo, za ktorým chvíľu nenápadne mlčala a kvočala.
Že sa cítim premenlivo, občas znepokojene, občas bláznivo a pubertálne a občas étericky, s premnoženými imagináciami v hlave, so slovami, ktoré ma lákajú vysloviť a napísať,
s novými pocitmi, ktoré sa v noci menia a ráno sú vlažné, až tak, že chladia moje rozhorúčené telo pod vplyvom tropických teplôt,
púšťam si film An Education už asi po stý krát, lebo sme sa s L. rozprávali a tento film sme spomenuli, povedala, že našla rovnaké znaky, ktoré sa snažím vyvrátiť, i keď výlet do Paríža, hlavne stmievajúceho sa Paríža, a fotenie analógovým fotoaparátom by mohli zostať zachované a zduplikované aj v skutočnosti.
Vznášam sa v tejto melódii a myslím pozitívne, ešte stále pozitívne.
Lay me down
Let the only sound
Be the overflow
Pockets full of stones
14.8.11
Na chvíľu sa moje zmýšľanie a uvažovanie o okolitých podnetoch zmenilo, chcela som o tom rozprávať, prechádzať sa s osobou na to určenou a dookola si opakovať naše obľúbené existenčné monológy, v ktorých myšlienky krúžia a krúžia po dráhe bez konca, aj keď začiatkov je celkom dosť,
zvykli sme si klásť tie isté otázky, napríklad vtedy, keď sme spolu kradli marhule z cudzej záhrady, v rozhovore nás sprevádzal ten istý strach, ten istý pocit, ktorý nás neskôr donúti vycúvať, utiecť a zvrátiť situáciu.
I find shelter in this way
Under cover, hide away
Can you hear when I say
I have never felt this way
Maybe I had said something that was wrong
Can I make it better with the lights turned on
Maybe I had said something that was wrong
Can I make it better with the lights turned on
9.5.11
Nostalgia a premietanie niekoľkých svetov, dlhej a dojemnej noci, predbiehajú sa vo mne pobúrené myšlienky a podnety na činy, ktoré som si zapísala na papier, pár viet bez oslovenia, len nepriame ospravedlnenie. A dobrý pocit, že stále neležím v tom istom, že sa mením, mením svoj pohľad a slová,
tak, ako fotografiami mením svoje oči a ústa, otváram sa, zväčšujem sa a pôsobím úplne inak.
A po polnoci sa slová premenili a virtuálne odleteli, bez očakávaní a hlbokých zámerov, len krátka spomienka, ktorá môže potešiť, alebo zostať nepochopená a významovo stratená v neznáme.
Ktovie, na toto vplývať nedokážem.
leave a comment