Viac bielej ako čiernej




Deň výletný, vo vnútri rozpáleného auta, čo prechádza popri repkových poliach, auto smerujúce do budovy, kde na chodbe voňajú cukríky, kde sú biele steny a v oknách kvety, veľa svetla, dievča v čierno-bielom pásikavom tričku. A portréty, ktoré sú viac biele ako čierne.
Dni oslavné








Vtedy, keď láska oslavuje štyridsiate výročie svadby a do sklenených pohárov sa nalieva šumivé víno, na stoloch sú tulipány a modré taniere, z ktorých sa parí horúca polievka, potom štrngajú príbory a hostia jediac nedeľný obed sa rozprávajú, pýtajú, smejú, deti pijú džúsy riedené vodou a žiadajú zákusky s belgickou čokoládou, pýtajú sa na hry a keď sa hráme, tak rýchlo rozprávajú a dreveným hračkám vymýšľajú príbehy a profilujú ich osobnosti.
Mám rada tieto okamihy oslavné, okamihy rodinné, okamihy detské.
Prvomájové orgovánové vône




Prvý bicyklový výlet v tejto sezóne, ísť tam, kde kvitnú orgovány, kde je obrovský zakvitnutý ker hneď vedľa poľnej cesty, tvoriť obrazové kontrasty fialovou kyticou, žltou sukňou a zelenou trávou a pridať k nim svetlo, ktoré sa objaví len v posledné polhodiny pred tým, nech slnko zapadne. To sú moje radosti v dni, keď je sviatočne, prvomájovo.
A potom, po návrate, čaj z čerstvej mäty a medovky z vlastnej záhrady, vlažná sprcha, veľa štípancov od komárov na tele, veľa dobrých pocitov, že je to jar, čo je vo vzduchu. Je to máj, nežne aromatický, lákavo farebný a načisto prívetivý.
Vinice, kvety, svetlo







Táto oslobodzujúca prechádzka po celom dni v práci, vyjsť von, ísť voňavým lesom hore k viniciam nad dedinou a spomínať si na podobné prechádzky v zime, kvočať na tom istom odpílenom strome, pozerať na kvety a stromy a trávu, ako sa spod snehu odhalili a premenili, ako prežívajú svoje najpôvabnejšie okamihy, ako pokojne vystavujú svoje nahé farebné telá.
Jar na Fraňa Mojtu




Prechádzam sa tou zakvitnutou Ulicou Fraňa Mojtu a potichu si vravím, že toto je ten najkrajší prejav jari v Nitre, že je to čistá nádhera, že prenáša do iných snových svetov. Chvíľu tu len tak sedím na múriku cudzieho domu a v rukách držím odtrhnutý kvet japonskej čerešne, privoniavam, uchovávam tieto pohľady a vône v pamäti, lebo je to sakura, ktorú milujem, je to miesto, z ktorého sa nechcem vzdialiť, tento týždeň určite nie.








leave a comment