Jar na Fraňa Mojtu




Prechádzam sa tou zakvitnutou Ulicou Fraňa Mojtu a potichu si vravím, že toto je ten najkrajší prejav jari v Nitre, že je to čistá nádhera, že prenáša do iných snových svetov. Chvíľu tu len tak sedím na múriku cudzieho domu a v rukách držím odtrhnutý kvet japonskej čerešne, privoniavam, uchovávam tieto pohľady a vône v pamäti, lebo je to sakura, ktorú milujem, je to miesto, z ktorého sa nechcem vzdialiť, tento týždeň určite nie.
Iné ráno



V to ráno som sa prebudila v izbe bratislavského bytu a boli to srdečné slnečné lúče, čo ma v posteli vítali. A potom M. a jeho rozospatý pohľad, reďkovkové raňajky a čaj z čerstvej mäty a limetky, ktorý vonial, kým v tejto svetlej miestnosti hrali hudby a pokojne plynuli okamihy, čo pozitívne ovplyvnili celý deň,
okamihy, za ktorými nasledovala rozlúčka na autobusovej zastávke a osamelé kráčanie rannými ulicami mesta, kedy som sa zatúlala na Ondrejský cintorín a bolo tam prázdno, chcela by som povedať, že ticho, no žiadané cintorínové ticho tu akosi zaniklo. Ale bolo tu veľa snežienok a brečtanu a čvirikajúcich drozdov a samoty a príbehov a zabudnutých životov. A veľa náznakov jari, ktoré som v tej chvíli očarená nechcela opustiť.
Úlomky z ciest
Dni, keď sa len hrabem v archívoch a nachádzam zabudnuté okamihy malých ciest po Slovensku, tých zimných aj letných, tých, čo vždy potešia. Také malé úniky, ktoré lákajú k únikom väčším, v hlave mám predstavy a plány, ktoré začínam plniť. A mám z toho radosť.
France, part 4: Mazamet
Pekné sú obrázkové návraty do mesiacov už len málo letných, takmer jesenných, vrátiť sa do tých ulíc, ktorými sme prechádzali a hľadali v nich nejaké pôvabné kaviarne, kde potom boli kvety na stoloch a zrkadlá a tehlové steny, a potom ďalšia kaviareň s plechovým vedrom na odkladanie dáždnikov, vôňou írskej whisky a veľkými oknami. A potom tie ulice s drevenými dverami a okenicami, a staré domy pri rieke a pohľady za rieku na kopce za mestom. A kvitnúce stromy pred kostolom a kvitnúce orchidey za oknom kvetinárstva. A voňavé bylinky, bazalka aj levanduľa vo vilovej záhrade. V takej tej záhrade, v ktorej by sa od jari do jesene dalo raňajkovať za bielym stolom, piť kávu a čítať noviny a knihy a večer piť víno, zapáliť sviečky a viesť tie rozhovory, čo sa na letné večery hodia.
Italian journey
Keď bol na uliciach zamrznutý ľad a niekde snežilo, niekde v horách určite, keď v oknách žiarili svetielka, vrátila som sa o niekoľko mesiacov späť a opäť sa prešla talianskymi ulicami, ktoré budú pre mňa vždy pôsobivé, opäť zacítila tú vôňu prímorského dažďa, kvapiek, čo vytrvalo padali na piesočnatú pláž, spomienky na letné prechádzky, večery pod dáždnikom, pobrežné mólo s majákom, sukne a šaty a holé plecia a bosé nohy a východ slnka nad morom.
Pekné cesty, pekné návraty.




































6 comments