Ticho za dedinou

Bicyklové cesty a hľadanie kvitnúcich bazových kríkov, bzučiace komáre, lietajúci balón na oblohe, vlčie maky pri chodníkoch, muž pracujúci vo viniči, neupravené záhrady a záhradné domčeky, ktoré ma svojím opusteným vzhľadom lákajú, pokoj zelených polí, keď nefúka a tráva nešumí, keď poľnou cestou prechádzam ja a žena s kočíkom,

keď je ticho, keď sa blíži podvečer a večer magických vôní.

Prvomájové orgovánové vône

Prvý bicyklový výlet v tejto sezóne, ísť tam, kde kvitnú orgovány, kde je obrovský zakvitnutý ker hneď vedľa poľnej cesty, tvoriť obrazové kontrasty fialovou kyticou, žltou sukňou a zelenou trávou a pridať k nim svetlo, ktoré sa objaví len v posledné polhodiny pred tým, nech slnko zapadne. To sú moje radosti v dni, keď je sviatočne, prvomájovo.

A potom, po návrate, čaj z čerstvej mäty a medovky z vlastnej záhrady, vlažná sprcha, veľa štípancov od komárov na tele, veľa dobrých pocitov, že je to jar, čo je vo vzduchu. Je to máj, nežne aromatický, lákavo farebný a načisto prívetivý.

Vinice, kvety, svetlo

Táto oslobodzujúca prechádzka po celom dni v práci, vyjsť von, ísť voňavým lesom hore k viniciam nad dedinou a spomínať si na podobné prechádzky v zime, kvočať na tom istom odpílenom strome, pozerať na kvety a stromy a trávu, ako sa spod snehu odhalili a premenili, ako prežívajú svoje najpôvabnejšie okamihy, ako pokojne vystavujú svoje nahé farebné telá.

Popoludnie

Ten slnečný byt a v ňom len tak byť, sedieť na zemi, piť víno a kombinovať ho s rozhovormi, počúvať Yanna Tiersena a zvoniace telefóny, a potom, keď slnko vyšlo spod mrakov, si vychutnávať jeho slnečné pohladenia za oknom bratislavského bytu na šiestom poschodí, tým svetlom sa naplniť. Také (s)pokojné okamihy u L.

Kapucňové obdobie

Tie dni zimné, keď sa skrývam s kapucňou na hlave, keď kráčam ulicami mesta a v hlave mi prúdia myšlienky a projekty a vízie, keď sa stmieva skoro a popri chodníkoch svietia výklady obchodov, ktoré lákajú zimnými výpredajmi, keď prechádzam okolo budovy, ktorá je prázdna a opustená a nostalgická a ľudia okolo nej denne prechádzajú bez povšimnutia, lebo zabudli, že sa v nej rodila ich prvá láska, prvé dotyky a bozky v tme.

A potom tie chvíle, keď opustím mesto a pozerám naň len z diaľky. Tak, že všetky svetlá sa rozostrujú a sú z nich len farebné bodky.

Lebo mám tieto všedné chvíle denné rada.