Italian journey

Keď bol na uliciach zamrznutý ľad a niekde snežilo, niekde v horách určite, keď v oknách žiarili svetielka, vrátila som sa o niekoľko mesiacov späť a opäť sa prešla talianskymi ulicami, ktoré budú pre mňa vždy pôsobivé, opäť zacítila tú vôňu prímorského dažďa, kvapiek, čo vytrvalo padali na piesočnatú pláž, spomienky na letné prechádzky, večery pod dáždnikom, pobrežné mólo s majákom, sukne a šaty a holé plecia a bosé nohy a východ slnka nad morom.

Pekné cesty, pekné návraty.

Jarný mix

Ospevovať jar a jej vône a farby, až kým sa ňou sama nepresýtim. Ale stále ma nekonečne fascinuje, jej zmeny, je rytmická a živá a vždy si počas nej vravím, že stromy a kvety by mali kvitnúť celý rok. Alebo aspoň postupne dávkovať všetky svoje kvetnaté aspekty.

Trois coleours

Malé jarné radosti, pohyb v milimetroch, farby a kvety,

pieseň tu.

História orchidey

Januárové pozorovanie bielej orchidey, 30 hodín a 168 snímkov počas dňa aj počas noci.

Pieseň použitá vo videu Eddie Vedder – Without You.

Nočný film II.

(Video príloha k predchádzajúcemu príspevku.)

Nasledujúcu noc, počas zatmenia mesiaca sa odohrávali úplne iné chvíle, vyšli sme z divadla a na oblohe hľadali mesiac, zdalo sa nám, že všetci ľudia na námestí dvíhajú a otáčajú hlavy k oblohe, kde ešte mesiac nie je, no mohol by byť. Kúpili sme si zmrzlinu s kúskami čokolády Toblerone a vyjedajúc roztopenú šťavu z papierového pohárika sme sedeli na námestí a čakali na zatmenie, čakali a hľadali mesiac, budovy nám znemožňovali výhľad a práve preto sme kráčali smerom k novému mostu, smerom k hradu, smerom späť na námestie. Plechovka citrónového piva zašumela pri otvorení. A potom to bolo už ozajstné zatmenie, o ktorom som všade čítala, pri dlhšom pohľade do svetla pouličných lámp sa nám mesiac na chvíľu strácal, no stačilo sa zahľadieť do tmy a nekontrastná guľa na tmavom pozadí bola viditeľná aj pre moje oči.

Za tú chvíľu, čo som cestovala autobusom, mi hrala v ušiach hudba. Doma som so šálkou levanduľového čaju v náručí ešte sedela na terase v kresle a sledovala postupné odkrývanie mesiaca. Trochu som ľutovala, že som si zatmenie nechala pokaziť svetlami mesta, ale po vyše hodinovom sedení v nočnom tichu sa vo mne všetky negatívne pocity rozplynuli a všetko vnútro bolo stabilizované, ustálené, pokojné. A tak som si to predstavovala.