Bicyklové cesty a hľadanie kvitnúcich bazových kríkov, bzučiace komáre, lietajúci balón na oblohe, vlčie maky pri chodníkoch, muž pracujúci vo viniči, neupravené záhrady a záhradné domčeky, ktoré ma svojím opusteným vzhľadom lákajú, pokoj zelených polí, keď nefúka a tráva nešumí, keď poľnou cestou prechádzam ja a žena s kočíkom,

keď je ticho, keď sa blíži podvečer a večer magických vôní.

Deň výletný, vo vnútri rozpáleného auta, čo prechádza popri repkových poliach, auto smerujúce do budovy, kde na chodbe voňajú cukríky, kde sú biele steny a v oknách kvety, veľa svetla, dievča v čierno-bielom pásikavom tričku. A portréty, ktoré sú viac biele ako čierne.

Vtedy, keď láska oslavuje štyridsiate výročie svadby a do sklenených pohárov sa nalieva šumivé víno, na stoloch sú tulipány a modré taniere, z ktorých sa parí horúca polievka, potom štrngajú príbory a hostia jediac nedeľný obed sa rozprávajú, pýtajú, smejú, deti pijú džúsy riedené vodou a žiadajú zákusky s belgickou čokoládou, pýtajú sa na hry a keď sa hráme, tak rýchlo rozprávajú a dreveným hračkám vymýšľajú príbehy a profilujú ich osobnosti.

Mám rada tieto okamihy oslavné, okamihy rodinné, okamihy detské.

Prvý bicyklový výlet v tejto sezóne, ísť tam, kde kvitnú orgovány, kde je obrovský zakvitnutý ker hneď vedľa poľnej cesty, tvoriť obrazové kontrasty fialovou kyticou, žltou sukňou a zelenou trávou a pridať k nim svetlo, ktoré sa objaví len v posledné polhodiny pred tým, nech slnko zapadne. To sú moje radosti v dni, keď je sviatočne, prvomájovo.

A potom, po návrate, čaj z čerstvej mäty a medovky z vlastnej záhrady, vlažná sprcha, veľa štípancov od komárov na tele, veľa dobrých pocitov, že je to jar, čo je vo vzduchu. Je to máj, nežne aromatický, lákavo farebný a načisto prívetivý.

Táto oslobodzujúca prechádzka po celom dni v práci, vyjsť von, ísť voňavým lesom hore k viniciam nad dedinou a spomínať si na podobné prechádzky v zime, kvočať na tom istom odpílenom strome, pozerať na kvety a stromy a trávu, ako sa spod snehu odhalili a premenili, ako prežívajú svoje najpôvabnejšie okamihy, ako pokojne vystavujú svoje nahé farebné telá.

Prechádzam sa tou zakvitnutou Ulicou Fraňa Mojtu a potichu si vravím, že toto je ten najkrajší prejav jari v Nitre, že je to čistá nádhera, že prenáša do iných snových svetov. Chvíľu tu len tak sedím na múriku cudzieho domu a v rukách držím odtrhnutý kvet japonskej čerešne, privoniavam, uchovávam tieto pohľady a vône v pamäti, lebo je to sakura, ktorú milujem, je to miesto, z ktorého sa nechcem vzdialiť, tento týždeň určite nie.

Dni aprílové a jar, na ktorú sme dlho čakali, jar, ktorá prišla náhle a veľmi rýchlo priniesla všetky kvitnúce stromy a kvety v záhradách, farebné tulipány v divých predzáhradkách starých dedinských domov, ktoré vždy obdivujem, kde kvety a kry rastú neusporiadane a voľne, kde je veľa trávy, veľa farieb a veľa hmyzu, kde by som chcela sedieť alebo ležať na drevenej lavičke a čítať veľa kníh, vystavovať sa slnečným lúčom, ktoré zatiaľ nie sú agresívne, no príjemne hrejivé, nechať psa, nech mi oblizuje nohy, jesť čerstvo upečené kysnuté koláče starých mám, dýchať jar a nasýtiť sa týchto dní do každej bunky, lebo jar mi je najmilšia, tú mám najradšej.

Vôňa kávy, ktorá prchala z horúcich pohárikov, čo zahrievali dlane, zahrievali, aj keď to v teplých hotelových priestoroch nebolo potrebné, kávomilci, ktorí chuť kávy obľubujú a porovnávajú, alebo sa ju len učili poznávať a piť správne, koláče, čo vábili svojím lákavým vzhľadom, prednášky, živá hudba, kávová a pistáciová zmrzlina, svetlo z okien, ľudia, šum, rozhovory pri káve.

Taký bol úplne prvý (a výborne zvládnutý) kávový festival na Slovensku, Coffeefest Slovakia (web / FB).

Priestory, v ktorých sa výrobky vyrábajú, prerábajú a opravujú ručne, vždy dýchajú svojskou atmosférou, ktorá vždy aj napriek značnej dávke chemikálii vonia, zapamätateľne vonia. Pred vyše rokom sa v priestoroch bývalého trnavského sirotinca okrem iných šikovných ľudí usídlil aj Adam Peciar so svojou bicyklovou dielňou. Značka Pecobikes sa počas svojho aktívneho pôsobenia posilnila tak, že zo svojich bývalých priestorov vyrástla rovnako, ako malý chlapec zo svojich nohavíc.

Z toho je jasné, že nadpis tohto príspevku je našťastie len zdramatizované vyjadrenie toho, že Pecobikes svoje bicykle, rámy, šróby, farebné zvončeky a všetky komponenty sťahuje do väčších priestorov. Určite budú rovnako atmosférické, rovnako pôvabne chaotické a rovnako príjemné (podobné osobnostiam ľudí, ktorí v nich budú sídliť) ako tie z obrázkov vyššie.

Kto nepozná Pecobikes, klikajte tu: web / FB / e-shop

Táto zima bola dlhá a bolo k nej vypovedaných už mnoho slov. A preto sa týmito modrými obrázkami len v krátkosti lúčim s ňou. Zbohom zima, vitaj jar!

Tieto dni, ktoré by mali byť jarné, no jarnými nie sú, ma občas mrzia, občas uberajú na energii, lebo nie je teplo, nie je slnko, nie sú kvety, ktoré by ma svojim pôvabom a vôňami tešili, ktoré by ma plnili inšpiráciou, bezhraničnou inšpiráciou k tvorbe farebných a sviežich a živých obrázkov.

Je tu striedavo sneh a striedavo dážď. A potom aj pocity z týchto dní nie sú také intenzívne, aké by v apríli mohli/mali byť. Tak na jar aspoň spomínam v mojich obľúbených obrázkoch z jarných mesiacov a stále verím, že príde a oživí všetky ľudské duše, ktoré o jej príchode tiež tajne aj verejne snívajú. Lebo jar už dlho nebola tak túžobne očakávaná, tak už sa nenechaj toľko prosiť, už len príď, milá dáma.

Jarné, letné, jesenné aj zimné fotky, ktoré sa tuto na blogu doteraz neobjavili, taký mix dní, mix pocitov, mix obrázkov, ku ktorým netreba veľa zbytočných slov. Oni len sú a pamätajú na všedné chvíle, plné chutí, kvetov, svetla a farieb. Také náhodné obyčajnosti.

Dni, keď čakáme jar a stále o jej oneskorenom príchode rozprávame. A dnešný deň, kedy si jar (a nie len tú) prezerám v týchto obrazoch:

: :  voňavé orgovánové pohladenia, na ktoré sa už teším

: :  ďalšie a ďalšie a ešte ďalšie kvetnaté pohladenia, lebo dnes je kvetná nedeľa

: :  nedeľné rána, ale nie len tie, by mali vyzerať takto, takto a takto

: :  zima a zasnežená krajina Slovenska sú krásne, ale už by sa mohli vzdať a vpustiť k nám jar

: :  obrázky jedla som vždy rada obdivovala (a teraz sme ich s Annou začali aj tvoriť, aha tu)

: :  tieto točiace sa obrázky ma bavia už neskutočne dlho

: :  obrázky lákajúce na cesty do hôr, do veľkomiest, či k pobrežiu

: :  alebo k návšteve kaktusového skleníka

: :  The 52 Project je osobný projekt mamy, ktorá ho opisuje takto: “a portrait of my children, once a week, every week, in 2013″. a mňa veľmi baví tieto obrázky a denníkové popisy sledovať

: :  a ďalšie detské obrázky aha tu, a aha tu

.

Veľa inšpirácií!

.

V to ráno som sa prebudila v izbe bratislavského bytu a boli to srdečné slnečné lúče, čo ma v posteli vítali. A potom M. a jeho rozospatý pohľad, reďkovkové raňajky a čaj z čerstvej mäty a limetky, ktorý vonial, kým v tejto svetlej miestnosti hrali hudby a pokojne plynuli okamihy, čo pozitívne ovplyvnili celý deň,

okamihy, za ktorými nasledovala rozlúčka na autobusovej zastávke a osamelé kráčanie rannými ulicami mesta, kedy som sa zatúlala na Ondrejský cintorín a bolo tam prázdno, chcela by som povedať, že ticho, no žiadané cintorínové ticho tu akosi zaniklo. Ale bolo tu veľa snežienok a brečtanu a čvirikajúcich drozdov a samoty a príbehov a zabudnutých životov. A veľa náznakov jari, ktoré som v tej chvíli očarená nechcela opustiť.

Nedeľné prechádzky naším borovicovým lesom, ktoré vždy prinesú aspoň krátke príbehy, aspoň nejaký pocit, čo sa odlišuje od pocitov bežných dní. V tento deň to bolo vzrušenie, keď cez chodník, po ktorom sme kráčali smerom k vrcholu hory, prebehlo asi tridsať srniek, dupali, cválali, predbiehali sa, míňali stromy, tie vystrašené hnedé tvory boli na krátky okamih veľmi blízko nás.

A my sme chvíľu len tak stáli a tomu, čo sa dialo, sme sa len nečinne a s údivom prizerali. Obzreli sme si ich stopy v pôde a potom pokračovali vyššie, až na lúku, odkiaľ vidieť mnoho mokrých polí, zopár striech domov a jedno mesto v diaľke. A odkiaľ je to už len kúsok k miestu, kde kvitnú prvé jarné snežienky.

A ten sneh sa vo mne spája s mnohými pocitmi a miestami, občas sa o ňom rozprávame a ja myslím presne na tieto biele svety, na malé kryštalické častice, čo padajú z oblohy, keď kráčam popri rieke Nitra a tam pri brehu plávajú biele labute a kačky a holuby.

A počas týchto snežných a zimných dní sa veľa dialo, veľa skúseností mnou prešlo, bolo veľa vzácnych okamihov, ktorými sa postupne snažím vnútorne rozvíjať. Snáď aj jar, kvetnatá jar, ktorá je vo vzduchu každým dňom viac citeľná, bude taká bohatá.

Ten slnečný byt a v ňom len tak byť, sedieť na zemi, piť víno a kombinovať ho s rozhovormi, počúvať Yanna Tiersena a zvoniace telefóny, a potom, keď slnko vyšlo spod mrakov, si vychutnávať jeho slnečné pohladenia za oknom bratislavského bytu na šiestom poschodí, tým svetlom sa naplniť. Také (s)pokojné okamihy u L.

Dni, keď bol ešte január a ja som tmavou nocou kráčala cestami domov a písala si do mobilu, že tá noc bola čierna ako všetky tie mačky, čo mi prebiehajú cez cestu a nikdy sa nič nestane. A na druhý deň ráno bolo bielo, takto snehobielo. Aj sny v tú noc boli akési belšie, svetlé, boli trochu ďalej ako pravdivé skutočnosti, intímnejšie, senzitívnejšie, bližšie.

Padal snehové vločky a na chodníkoch sa pomaly tvorila biela vrstva, v ktorej lesná zver zanechávala svoje stopy, tak, ako aj ľudia v nás zanechajú chvíľkové stopy, chvíľu ich sledujeme, no potom sa sneh roztopí a spolu s ním zmiznú všetky náznaky chodiacich tvorov lesa. Bažantie, líščie aj diviačie stopy sú preč.

No v tie okamihy ešte snežilo, lesné príbehy sa stále písali do snehu, vzduch s postupujúcim časom modrel a keď bolo úplne modro, z výšky sa dali pozorovať postupne pribúdajúce svetlá z okien domov dolu v dedine. Tie svetlá sú malé, živé duše. A niekedy je dobré byť od nich takto ďaleko.

Lebo som sa prebudila po snovej noci, po ktorej je dobré uspokojiť zmysly aj poetickými obrazmi. A tak po niekoľkých mesiacoch prinášam podnetné odkazy, z ktorých idú radosti:

: :  obrázky, z ktorých cítiť vôňu čerstvého croissantu a kávy

: :  keď grafická dizajnérka a ilustrátorka s webovým dizajnérom plánujú svadbu, oznámenie vyzerá takto (svadba bola ešte v auguste)

: :  pekný projekt, 365 dní kávy

: :  knižnice a kníhkupectvá, to sú miesta!

: :  jazero a mólo a ľad a hmla a les a pekný chlap, dobrá kombinácia

: :  francúzske obrázky, z ktorých sa už teším na kvetnatú jar

: :  Kinfolk priniesol veľa farebných kvetov aj v januári

: :  takéto a podobné kaviarne na Slovensku chýbajú

: :  Nich ukazuje, ako byť sám

: :  dva kaviarenské príbehy, s kávou a vôňou Toskánska, s jedlom a vôňou byliniek

: :  a dva detské príbehy, Albin rozlúčkový z hôr a Emin biely decembrový

.

Veľa inšpirácií!

.