Blato sa lepí na bodkované gumáky, blato na lesnom chodníku k viniciam, kde je takmer prázdno, len starý muž so psom, vraví mi, že sa nemusím báť, že môžem pokojne ísť ďalej, či stáť a opierajúc sa o zábradlie sledovať čistý západ slnka z cudzej drevenej chaty, kde na šnúre visia zmoknuté pánske ponožky, kde je pokojne a úplne ticho, len na chvíľu zo spiaceho viniča počuť strihajúce nožnice.

Vzdialim sa. K ihličnatým stromom a šípkovým krovinám. Slnko ma tu nechalo mlčať celkom samú, na to myslím, na mlčanie vo dvoch, na vnútorný pokoj, na naplnenie predstáv, na hudobno-vizuálne projekty a iné tvorivé nápady, iné myšlienky a iné obrazy minulosti.

Ísť ďalej, nepremyslene, pískať si piesne a byť tu len pre ten pocit, ktorý ma dostatočne napĺňa.

Občas nepremyslene skáčem po krehkých lupeňoch imaginárnych svetov, kde súvislosti sú rozčlenené, delia sa na malé časti ako slnko prechádzajúce cez žalúzie a vzorované závesy, to slnko svieti, symbolizuje vnútornú radosť, svet je žltý, dozlata, na prvý pohľad pôsobí tak živo a nádejne a úplne opojne, to svetlo vonia a rozpína sa a iniciuje rast euforických buniek,

ale to sú len slabé, zriedené imaginácie,

kvety sa pod mojimi krokmi rozpadajú, lupene vädnú a schnú ako tá biela orchidea v mojej fyzickej blízkosti, duša aj telo neviditeľne  mokvajú, v hlave tma, slnko už zhasli, zakázali a odstránili, slovami som vybuchla a spôsobila si krátku, historickú moralizáciu z tretej strany.

Neúspešnú, aj tak.

To svetlo by sa mohlo premeniť v niečo reálne.

.

Ako obvykle, keď sa učím, pijem pri tom čaj Irish Cream, a aj napriek vysokej snahe sústredenia ma rozptyľujú vetrom spôsobené zvuky lesa, keď počujem, ako sa borovicové ihličie o seba trie, chcem vstúpiť medzi stromy a chvíľu len tak, nečinne, ticho a pokojne stáť, dýchať les, zabárať nohy do blata, predstavovať si tu sneh a vtáčie stopy v ňom, mohol to byť práve bažant, ktorého občas počujem, a mohlo by snežiť viac a viac, že stopy by rýchlo zmizli a všetko by zostalo čisté a nedotknuté, ako v mojich predstavách.

Cestovať vlakom s ostrým slnkom v očiach, vystúpiť na viedenskej železničnej stanici a kopírovať línie vedľajších uličiek, kde svietia svetielka, na zemi horia kahance vo svietnikoch. Sedieť v parku pred radnicou oproti pôvabnému detskému kolotoču, piť punč s jahodami, vstúpiť do kostolov a hneď z nich aj vystúpiť, prechádzať po hlavnej ulici cez voňavé ihličnaté stromy,

po zotmení prísť k milým spittelbergským trhom, v podchode nájsť miesto obrastené popínavými kríkmi, P. povie, že si tu vie predstaviť svoju svadbu a na pamiatku si tu urobíme niekoľko tmavých záberov. Posledné pohľady na svetlá na stromoch a vo výkladoch, na žiariace hviezdy v jazere a na vianočné gule, v ktorých sa mihajú naše odrazy.

Všetko to, čo nám stačí vianočnému ladeniu.

Obrazy viedenského dňa. Taká klasika.

chorvátske okamihy

leto

postele moje obľúbené

lúky s mravcami

veľa chvíľ so slnkom

bodky

anjelské jesenné svetlo

farebná jeseň

viedenské prechádzky

viedenské okná

a prskavkové novoročné želanie odo mňa.

veľa inšpirácií a radostí v roku 2012!

.

Len tieto melódie v ušiach, klavír a obľúbené hlasy, pocity, ako som sa nechala obmývať vodou a myslela na to, aké duchovno sa zo mňa do vody vyplavuje, ako sa vo vode roztápa(m), ako sa zo mňa definitívne zmývajú sladké stopy jednej noci. Prúdim, voda okolo mňa sa vlní so všetkými myšlienkami, i táto hudba je vo mne, dokonale zapĺňa spirituálnu prázdnotu a spiace ticho v dome.

Len pomaly,  hlavne pomaly.

I keď tento mesiac a prvá polovica druhého by skončiť už mohli.

.

Občas sa pohľad do okna starých bytov stáva úplne neodolateľným, hlavne keď za sklom zbadáte drahú reštauráciu s krištáľovými lustrami, stojíte vonku a cítite tú atmosféru minulých storočí. Vraveli sme, že v týchto záhradách vedľa Belvedérskeho zámku si vieme predstaviť dámy v ozdobných šatách, so slnečníkmi nad hlavami a niekoľko sluhov v bielych rukaviciach okolo.

A potom je to biela pasáž, okno s fialovými vresmi v kvetináči, malé nádvorie a kamenné schody do zamknutých bytov, obchod s lampami, obchod s dekoratívnym tovarom oproti, miesto, ktoré nás napĺňa najväčším dobrodružstvom viedenského výletu a miernym napätím pri stúpaní na najvyššie podlažie, k oknu s výhľadom na starú strechu.

A radosti a pokoja a rodiny a priateľov a príjemných okamihov s nimi.

Nech je dobre!

Štvrtá adventná nedeľa, vôňa medovníkov a iných koláčov, vianočné melódie a zopár podnetných odkazov pre vás:

: :  táto radostná svadba, nevesta a ženích v slnečnom poli, vo vysokej tráve

: :  pekné miesta

: :  keď teraz namiesto snehu je dážď, najlepšie je v posteli

: :  mega!

: :  večerné prechádzania mestom, okolo svietivých výkladov

: :  budapeštianske žlté električky

: :  v lese, v hmle

: :  letné, no veľmi osviežujúce fotky aj v tomto ročnom období

: :  v bielom

: :  vianočné ladenie tuto aj tuto

.

Veľa inšpirácií!

.

Šupu z banánu som odstraňovala len veľmi pomaly a pri tom som rozmýšľala, či je to ešte láska, keď ťa nechcem donekonečna psychicky vyčerpávať zbytočnými, nenávratnými slovami, aj keď ty si sa toho nikdy nebál a mňa si vyčerpal až ku dnu ako obrovskú vodnú nádrž s pitnou vodou. Keď ťa pred sebou bránim, aj keď by som ťa najradšej zasypala množstvom výčitiek, ktoré stále v sebe nosím, ale chránim ich, aby ťa nedostali, aby si žil (s)pokojne. Keď by som dala čokoľvek za to, aby sme to skončili aspoň tak, ako to bolo v mojich zidealizovaných obrazoch oneskorene prebiehajúcich v hlave.

Našťastie už len ticho stojím otočená chrbtom k tvojmu svetu.

No light, no light in your bright blue eyes
I never knew daylight could be so violent
A revelation in the light of day
You can choose what stays and what fades away

And I’d do anything to make you stay
No light, no light
No light
Tell me what you want me to say

Through the crowded islands
Crying out at me
In your place there were a thousand other faces
I was disappearing in plain sight
Heaven help me, I need to make it right 

Aj na túto nedeľu zopár obrázkových (aj videových) odkazov:

: :  kráčať poľom

: :  slávnosti v Istanbule

: :  írska zelená krajina

: :  dym, oblaky a iné tieňové hry

: :  Brianove večere s priateľmi vždy podnecujú k poháru vína a rozhovorom

: :  aj tieto obrázky pôsobia rovnako

: :  raz takéto tienidlá do bytu

: :  francúzsky architekt rozpráva o svojom byte, svetle, štúdiu a parížskych projektoch, so zvodným úsmevom na konci videa

: :  oblečenie na jesenné dni

: :  a zákusok na koniec

.

Veľa inšpirácií!

.

Zobudiť sa do hmlistého rána, prečítať si regionálne noviny pri káve a prezrieť si tieto inšpiratívne odkazy:

: :  hmla, ako v toto ráno

: :  fotograf Les Krims a jeho dva obrázky, do ktorých som sa zamilovala, tu prvý a tu druhý

: :  jesenné jedlá

: :  miesta, kde by som chcela byť, hlavne v tej knižnici

: :  život pri okne je svetlý a podnetný

: :  takto v horách

: :  svadba vintage devy s kvetmi vo vlasoch

: :  aha, aká rodinná cesta Austrálčanov po Taliansku, Rakúsku, Švédsku a iných štátoch

: :  po šiestich týždňoch života

: :  a okrem iného myslieť na takýto letný podvečer na pláži

.

Veľa inšpirácií!

.

Nasledujúce ráno som vstala a podarilo sa mi ísť bez zbytočného rozmýšľania do miestneho obchodu, kúpiť mlieko a dve plechovky piva. Víno už neúčinkovalo a myšlienky za noc vychladli ako vzduch, ako slnkom rozpálený piesok na pláži. 

Až potom, cestou domov, som sa pomyselne vrátila do minulosti a vravela si, že bolo to pred rokom, čo som s ním sedela v bare a decentne žensky pila víno, že nás pozorovali, v tú noc si o nás šepkali. O tebe, ty človek bez mena, lebo to už nie je potrebné. Len mne ešte stále známe. 

(zápisky z augusta 2011)

O hudbe, ktorú máš,

ktorú by som s nostalgiou počúvala v autobusoch.

Napríklad vtedy, keď cestujem okolo toho mesta v čiernych šatách

a šperkom na krku.

Keď v ňom zastavíme a ona nastúpi,

keď je tma,

(keď unavená by som si k tebe ľahla).

Unavená mŕtva duša.

Ale viem, čo sa stane,

mám svoje sny a limity

a zabudnem už čoskoro,

aj na tie zborové divadelné piesne, ktoré sú súčasťou mojich jesenných dopisov,

budem ľúbiť a milovať,

práve v tomto okamihu zhadzujem zo seba všetku nedostupnosť,

som voľná,

som list, v ktorom je veľa napísané.

+

Fragmenty jesene, vol. 1

Treba vás potešiť v tieto jesenné dni plné nostalgie, svetielok kahancov a farebným chryzantém. Takže čo treba urobiť, je:

: :  zohriať svoje telo teplým a príťažlivým svetrom

: :  spríjemniť si októbrové (aj blížiace sa novembrové) dni bylinkami a ovocím

: :  spomínať na priateľské letné posedenia v záhrade, so svetlami na stromoch a farebnými kvetmi v sklených vázach

: :  zájsť k moru a kŕmiť čajky (je trochu nereálne, ale preniesť sa tam dá aspoň obrázkovo)

: :  tešiť sa z budúcnosti vďaka zozbieraným Carissiným obrázkom uverejnených v kategórii I cant wait to be a mommy

: :  a tešiť sa aj kvôli týmto detským pohľadom

: :  počúvať melancholickú hudbu, ktorá je krásna, ako je krásna celá Feist

: :  zdobiť sa striebornými šperkami z Fern Collection od Conroy & Wilcox

: :  navštevovať pekné obchodíky

: :  a milovať Berlín a priať si byť v túto nedeľu práve tam

.

Veľa inšpirácií!

.

wine [waɪn]

noun, adjective, verb 

noun